Září 2011

Design blogu (7.)

23. září 2011 v 22:04 | MišeL Stone™ |  Designy
Snáď sa vám nový design páči, je taký obyčajný, len ab tu bola trošku zmena! Takže, čo vy naň? :)

Vcelku zaujímavé výroky/citáty

23. září 2011 v 21:11 | MišeL Stone™ |  Na slovíčko
Ku úvodu, mám sa vcelku dobre :D Niečo sa končí a niečo sa začína, momentálne sa začína tento článok, ako ste si všimli :D A tým, že sa začína tento článok, začína sa aj moja aktivita, v priebehu budúceho týždňa by som rada spravila jesenný design.. Ale uvažujem o tom, že by som sem aj teraz dala nejaký len taký, na chvíľku :D

Don't cry! Say "fuck you" and smile! Tento výrok úplne zbožňujem! Neplač, povedz jebem ťa a usmej sa! Výstižné, síce niekedy sa to nedá, ale časom to pôjde..
TY na mňa ukazovákom, JA na teba prostredníkom! Presne tak, ukazuje na teba niekto prstom? pekne vytrč prostredník, nech dobvre vie, kde ho ai máš :D
Každý má právo žit si svoju rozprávku! Presna tak! Každý máme právo na to, žiť si život, podľa našich predstáv, ale či sa nám to podarí záleží od okolností a od nás!
Každý človek se narodil preto, aby miloval. Áno, či už milujeme svou rodinu, priateľov, alebo niekoho iného.. Narodili sme sa preto nie? Preto, aby sme zakladali rodinu...
Že láska? Keď budem chcieť trpieť zlomím si ruku. Presne.. Hovorí sa tomu láska, krásny pocit.. Ale, keď sa dvaja ľudia rozídu je to neskutočná bolesť, teda pokiaľ to medzi nimi neskončilo a nedohodli sa na tom, pretože strácate človeka, ktorého máte veľi radi, spomínate na spoločné chvíle a na to, čo bolo medzi vami.. A to raní..
*Hráme sa celý život ,nielen keď sme deti* áno, hráme sa buˇhry, alebo jednu veľkú spoločnú hru, ktorá sa nažíva život!
Na koho chceme zabudnúť, na toho stále myslíme. Áno, keď na niekoho chceme zabudnúť, myslíme na to, že by sme ho chceli zmazať z našej hlavy a tým pádom vlastne myslíte aj na tú dotyčnú osobu.
Nesnažme sa hovoriť to, čo vieme, snažme sa vedieť čo hovoríme...:)) Presne tak! Snažme sa vedieť čo hovoríme, už sa vám určite neraz stalo, že ste sa pred niekým preriekli, alebo ste niekomu povedali to čo ste neskôr oľutovali? To čo chcete dotyčnej osobe povedať si pre budúcnosť radšej premyslite!
(Fotku fotila Lucka, viac fotiek nájdeš na http://misel.blog.cz/1109/photoshoot-outsite)
Ak sa ti páčia moje fotky a články lajkni skupinu na facebooku MišeL STone)

A čo vy a váš obľúbený výrok/citát/motto?


Photoshoot- outside :)

22. září 2011 v 17:48 | MišeL Stone™ |  Photoshoots

Photoshoot (plyšákový)

20. září 2011 v 21:13 | MišeL Stone™ |  Photoshoots

TICHO! a to moje klasické zakecávanie :D

20. září 2011 v 14:00 | MišeL Stone™ |  Téma týždňa
PšŠŠŠt! Buďte ticho :D ALe nie, robím si srandu, ide mi o to napísať niečo súvislé na túto tému, že TICHO :D A moméntalne som v škole, tak neberte ohľad na chyby, je to naozaj blbá klávesnica a ja som zvyknutá na notebook, tak sa preklikávam :D Ešte by som raz chcela poďakovať za včera :)

Ticho, nedá sa to opísať .. Je to proste zvuk, bez zvuku :D Konečne som našla správne slová na opísanie! Ticho je stav bez zvuku.. Viete si predstaviť byť deň v tichu, nemohli by ste nič hovoriť, vydávať zvuky, dokonca ani pozerať telku a ťukať do klávesnice, ani sa nepohnúť, nedýchať, pretože všetko vydáva nejaký zvuk, jednoducho by sa to nedalo.. Ja by som bez rozprávania nevydržala ani hodinu :D Bolo by to pre mňa strašne ťažké, ani cez hodinu si neodpustím slovo spolusediacej (Lucke) alebo skvelým babám za mnou (Mirka a Gabika).. Bolo by to pre mňa neskutočne ťažké.. A neťukať do klávesnice? Veď už teraz tu ďobem do tej klávesnice ako nejaký vták :D Nedivte sa, snažím sa písať rýchlo a bezchybne, čo sa v mojom prípade naizaj nedá, nehovorím o chybách v gramatike ale v preťuknutí :D Stlačím iné písmenko a skomolím slovo na toľko, že niekedy neviem ani ja sama, čo som tým vtedy myslela, hlavne keď si čítam niektoré články, ktoré som písala dávnejšie :D Ale aj to sa stáva.. A teraz zase ku téme, aby som nepísala denníček :D Ani ticho počas hodiny nevydržím, jednoducho to sa nedá :D Vždy ho niekto naruší, ja ho narúšam len po tichu a to niekedy, pretože nemám možnosť.. V našej triede je hluk, ako asi v každej, nie? Myslím si, že ako článok to úplne stačí, lebo ja poznám tú dnešnú mládež :D Radšej by si to nechali predčítať :D A keĎ sa tu niekto bude srať hodinu s dlhým článkom nájde sa len pár ľudí, ktorý si ho dočítajú až do konca :D
Dávam sem túto fotku, lebo mi pripomína ticho, síce nie je fotená v lese, ale pôsobí na mňa ukľudňujúco.. Ako by som v lese bola :D Neberte ma ako nejakú pravidelnú návštevníčku lesa, bola som tam naposledy asin pre 2 rokmi? :D Fotku som fotila ja, preto je tam môj podpis :D

ĎAKUJEM! /32 ONLINE!/

19. září 2011 v 21:44 | MišeL Stone™ |  News
Veľmi pekne vám ďakujem! STE SUPER!
AK SA VÁM PÁČIA MOJE ČLÁNKY, PRIDAJTE SA DO FAN STRÁNKY NA FACEBOOKU :)

ODKAZ NA FAN STRÁNKU


Dievča so slzmi v očiach 9.-10.

18. září 2011 v 16:14 | MišeL Stone™ |  Príbehy
Ešte si nečítala prvé diely? Neváhaj a prečítaj si ich, aby si bola v obraze, o čo sa jedná v tomto príbehu :)
Teta Aby ho išla zdvihnúť... Volali z nemocnice, že mama bola opitá za volantom a mala nehodu.. Nebolo to nič vážne, ale hneď sme za ňou išli.. Mala len udretú hlavu, ako jej vybehol airbag.. Tak nič vážne.. Myslela som, že už prestane piť, kvôli tejto súsenosti.. Ona to len brala ako zábavný zážitok a pila ďalej.. Pomaly som zabúdala, že mám mamu.. Vôbec sa mi nevenovala.. Kvôli nej nás otecko opustil.. Našiel si niekoho iného a ani ma nechodil navštevovať, ako by zabudol, že ešte žijem.. Tetu Aby som začala rať ao svoju mamu.. Učila sa s mnou, čítala mi rozprávy, varila mi, zabávala ma a mala ma rada.. Bola som ako dieťa, ktoré nikdy nemala.. Bola som jej slniečko, stále ma tak volala.. Mama so mnou bola si 1x do týždňa, stále bola mimo mesta.. Z návštev 1x do týždňa sa salo volania 1x do mesiaca.. Odišla do zahraničia.. Piť neprestala.. Tam, v zahraničí si nieoho našla.. Neviem ako jej, ale mne by bolo blbé necha´t na krku fieťa staršej susede.. Síce na mňa platila, ale úplné minimum.. Tie peniaze, čo na mňa posielal otec si nechávala ona, no nie všetky.. Asi polovicu z nich dala na mňa.. Teta Aby bola rada, že som s ňou... Bola sama, nikdy sa nevydala a nikdy nemala deti.. Bola som ako ľudské domáce zvieratko.. Ale môj život aj tak nebol dostatočne dobrý.. Teta Aby mala rakovinu pľúc.. O krátky čas zomrela.. Bola ako moja mama, takže to pre mňa bolo veľmi ťažké prekonať.. Či už mama chcela alebo nie, musela si ma zobra´t, lebo keby ma dala do domova, nedostávala by výˇivné ani príspevky od otca.. Otec si ma zobrať nemohol, jeho priateľka so mnou a mojou mamou nechcela mať nič spoločné.. Mamu som prestávala mať rada, nevenovala sa mi.. Nemala som žiadnyc prietaľov, všetci ma brali ako divnú narušiteľku kolektívu.. Všetci na mňa ukazovali.. Už som toho mala dosť! Rozhodla som sa, že ukončím svoj život a chcela som skočiť z mosta, ale v tom si prišiel ty.. Konečne som mala pocit, že na mne niekomu záleží.. Ďakujem, že si ... Zachránil si ma.. Si môj strážny anjel a verím, že ma nikdy neopustíš.. :)" ,,A mám na výber?" pobozkal ju..
THE END :)

Možno som nízka, ale môžem ťa z vysoka Jeb*ť !!! :D

17. září 2011 v 16:16 | MišeL Stone™ |  Na slovíčko
Prečo sa vlastne ľudia trápia kvôli výŠke? kvôli tomu, že nedočiahnu na solničku? Alebo kvôli tomu, že sa musia ku tej solničke zohnúť? Podľa mňa je jedno, koľko človek meria, ide o jeho povahu, nie o výŠku a váhu... Niekto má depky, že je malý, niekto iný preto, že je vysoký.. Ľudia nemáte to jedno? Nízky chcú byť vysoký a vysoký nízky. (teda, nie všetci, nieomu výška vyhovuje, ako mne) Niekto má 17 a má 165 cm a niekto má 12 a ná 180 cm.. Za to nemôže človek, ale genetika.. A úplne zbožňujem ľudí, ktorí sa dokážu smiať vôli takejto primitívnosti... UVEDOMTE SA! My nízky na vás môžeme z vysoka kašľať, ako hovorí tento skvelý citát, ktorý som našla na facebooku ,,Možno som nízka, ale môžem ťa z vysoka Jeb*ť !!! :D" A vy vysoký... Ste vysoký, ale tiež jeb*e na ľudí... :)
Otázky pre vás:
1. Si vysoká alebo nízka?
2. Trápi ťa tvoja výška?
3. Čo si myslíš o ľuďoch, ktorí sa vysmievajú kvôli výške?
Fotku som fotila ja a vzťahujú sa na ňu autorské práva! V prípade záujmu kopírovať len so zdrojom!
Vaša
Mišel Stone

Dievča so slzami v očiach 8

16. září 2011 v 21:47 | MišeL Stone™ |  Príbehy
Ešte si nečítala prvé diely? Neváhaj a prečítaj si ich, aby si bola v obraze, o čo sa jedná v tomto príbehu :)
Začala piť.. Hovorila, že jej to pomáha.. ale otcovi sa to nezdalo, nechcel aby z nej bola alkoholička.. posielal ju na liačenie, ale aj tak si vždy našla cestu k alkoholu.. Netrápilo ju, ako sa cíti otec, bolo jej to jedno, pre ňu bolo podstatné to, ako sa cíti ona... Zanedbávala aj záhradu, ktorú mala tak rada.. Namiesto krásnych a farebných kvetov tam bola len burina.. Celé noci som ležala na posteli a prosila som, aby to už skončilo.. Otec bol nervózny, bál sa, že si mama niečo urobí.. Každá kvapka tuhého alkoholu ju mohla zabiť, veď promile, ktoré mala v krvi by zabili nejdného alkoholika.. Myslela si, že pohárimi zabíja spomienky, no zabíjala tým len otcovu lásku k nej... V jeden deń toho otec už mal dosť.. Poslal ma do izby.. Počula sm len náramný huot, prosila som, nech to už skončí.. chcela som, aby sme znovu boli taká šťastná rodinka, aby sme pozorovali oblaky a pili kakao.. No, išlo to dolu vodou.. Otec toho mal nad hlavu.. To povedal aj mame pri tej hádke.. Húali po sebe.. Počula som ako sa jej vyhráža ,,Buď s tým končíš alebo skončím ja.. Ale s tebou!" mama si nedala povedať, povedala mu, že ak ju už nemiluje nie je dôvod, aby spolu naďalej žili.. Otec bol smutný, myslel si, že to vyrieši, ale tento problém bol aj preňho oriešok.. Odišiel niekam na týždeň, väčśinu času som trávila s našou susedkou Aby, ktorá sa o mňa starala, kým sa mama liečila.. Nepomáhalo to... Moje detstvo by som neželala zažiť nikomu... Míňali sa peniaze a tak mama začala rozpredávať dom, len kvôli alkoholu, ktorý som znenávidela.. Onedlho sa ozval otec.. našiel si niekoho iného, ale dohodli sa na tom, že budem za ním chodiť.. Zatvárala som sa do izby, bla môj jediný priateľ, nemala som nikoho, len mamu večne zriedenú liehom a tetu Aby.. Dom sa začal prázdniť, predala dokonca aj obrazy ktoré malovala, kým sa ešte venovala svojim záľubám.. Teta Aby už bola stará... Bola ako moja druhá babka .. U nej som bývala častejšie ako doma.. Pamätám si, ako sme hrali dámu, zazvoil telefón....
Pokračovanie nabudúce

Dievča so slzami v očiach 7

15. září 2011 v 20:32 | MišeL Stone™ |  Príbehy
Ešte si nečítala prvé diely? Neváhaj a prečítaj si ich, aby si bola v obraze, o čo sa jedná v tomto príbehu :)
,,Vieš, keď ešte žil môj brat, vždy mala starosť len o neho.. Ja som síce o hodne starší, ale myslím si, že matka by mala mať starosť o obe deti a mala by ich mať rovnako rada a rovnako s nimi komunikovať.." ,,Vieš,ale on bol mladší, potreboval viac pozornosti, to sa ti len zdá!" povedala Amy.. ,,Nie, nezdá sa mi to.. Ako som už spomínal, rád čítam knihy.. možno je to trápne, ale hrával som v divadle.. Moja mata, za celých 10 rokov nebola ani na jednom predstavení.. Buď pracovala a nemohla odísť, alebo bol môj brat chorý a ona s ním bola doma.." ,,To je mi ľúto.. Ale, keď bol chorý potreboval opateru, nemohla ho nechať doma samého, chorého.." ,,Ale veď mu skoro nič nebolo, mal obyčajnú chrípku... Vždy radšej bola s ním ako so mnou... Stále je to tak.. Keby mohol žiť, kľudne by obätovala mňa, aby sa jej synáčik vrátil" ,,Takže ty si ho nemal rád?" ,,Jasné, že mal,m veď to bol môj mladší brat.. Nech už matka robila akékoľvek rozdiely, on za to nemohol... Vieš koľkorát ju posielal na tie divadelný hry? Ale ju ani nehlo, vždy si niečo vymyslela.." ,,Je to smutné.. Ja to mám podobne.." ,,Takže už chápeš, prečo taá bola na tej večeri? Nemohla zniesť to, čo sa stalo a nevie sa zmieriť s tým, že som si niekoho domov priviedol ja a nie môj brat... Preto hovorila to, čo hovorila.. Aj tvoja mama sa venuje viac mladšiemu súrodencovi ako tebe?" ,,Aha, tak tomu už konečne chápem.." povedala Amy vysokým tónom.. ,,Nie, u nás je to ináč.. Keď som bola malá, žili sme ako pohodová rodinka.. V rodinnom dome, krásnou záhradou plnou voňavých a farebných kvetov.. Rada som sa tam ako malá hrávala... vtedy pre mňa neexistovalo krajšieho miesta.. Lahla som si pod strom a pozorovala oblaky.. Vždy u mne pribehol otec apridal sa ku mne.. Vymýšľali sme si zábavné tvary a potom sa spolu smiali.. Mamina nám doniesla sušienky a kakao, ktoré sme vždy pijávali spolu.. Boli to skvelé časy.. Ocino ma mal veľmi rád, nedal na mňa dopustiť.. Aj rodičia sa mali veľmi radi.. Všade sme chodievali spolu, ako taká spokojná rodina.. Ale potom prišli ťažkosti.. Moja starká, z mamininej strany dostala infarkt.. Už jej nemohli pomôcť... Keď umrela, mamina to znášala veľmi ťažko.. Preplakala dni aj oci, jej mamina bolo ao jej najlepšia kamarátka, mali skvelý vzťah.. Moja mamina to nezvládla... Začala......."
POKRAČOVANIE NABUDÚCE

Fotka- zavreté oči, takmer :D

13. září 2011 v 21:27 | MišeL Stone™ |  Fotky

Snáď sa páči :)

Ako na skittles vodku

12. září 2011 v 19:07 | MišeL Stone™ |  Tvorivá chvíľka/ Vyrob si
Nepijem, ale toto vyzerá skvele, kokso.. :D
1. Roztriediť cukríky
2. Dať ich do vodky (20-25 per 350 mL)
3. NEchať to tam 1-2 dni
4. Filtrom, napríklad filtrom na kávu, preliať to, tým odstrániš cukríky
5. HOTOVO
Návod som prekladala, z jednej stránky :) Ak to niekto vyskúšate, píšte, ako to chutilo :D

Dievča so slzami v očiach 6

12. září 2011 v 17:05 | MišeL Stone™ |  Príbehy
Ešte si nečítala prvé diely? Neváhaj a prečítaj si ich, aby si bola v obraze, o čo sa jedná v tomto príbehu :)
,,Koľko máš vlastne rokov?" Amy sa spýtala to, na čo zabudla.. ,,19 a ty?" Amy sa potešila.. ,,15, dobre, zľakla som sa, že je medzi nami väčší vekový rozdiel.." vydýchla si.. ,, 15? Normálne by som si s 15 ročmou nezačal, to z 3 dôvodov: 1. Nemôžem si vyberať, preto, ako vyzerám.. 2. 15 a 19... je to také..." Amy si smutne povzdychla a sklopila hlavu... ,,3. Nikoho na svete nemám radšej ako teba" pozrela sa na Scotta a povedala ,, Už som sa začala lakať, že to končí.." ,,Nemusíš sa obávať, ja ťa nenechám" povedal Scott.... Už boli pri dome, popri debate si ani neuvedomili, aká krátka je tá cesta... Zazvonili.. Ku dverám prišla Scottova mama ,,Vitajte, už som sa bála, že neprídete..." vošli dnu, usadili sa.. ,,Amy, Scott spomínal, že si jeho priateľka.." ,,Áno, váš syn je veľmi skvelý človek, mám ho veľmi rada" ,,Koľko máš vastne rokov?" ,,15" Scottova mama hneď vyprskla všetko čo mala v ústach ,, 15? a vieš vôbec, koľko má Scott?" ,,Áno, 19... My nehľadíme na vekový rozdiel, riadime sa podľa citov.." ,,To je síce pekné, ale teraz je to pomerne dosť veľký vekový rozdiel.. Neuvažovala si o niekom mladšom? Náš Scott je pre teba dosť starý.." ,,Dosť mama!" Amy sa rozbehla... obula sa a utekala do paru, kde sa vyplakala.. Po chvíli za ňou došiel Scott.. ,,Neber ju vážne, len nevie zniesť, to je jedno..." so slzami v očiach.. s rozmazanou riasenkou... s utrápením... ,,Nie, to nie je jedno.. všetko bolo skveé, až do teraz, neviem čo majú všetci proti vekovým rozdielom, veď je to choré... Ide hlavne o to čo cítia tí dvaja, nie? Láska je o tom! Nie o rokoch!" Scott si prisadol k Amy, pomaly jej potlačil hlavu na hruď a povedal jej ,,Myslím si, že aj mojej mame nejde o ten vekový rozdiel, ale o niečo iné..." ,,O čo?"
POKRAČOVANIE NABUDÚCE :)

Dievča so slzami v očiach 5

10. září 2011 v 22:01 | MišeL Stone™ |  Príbehy
Ešte si nečítala prvé diely? Neváhaj a prečítaj si ich, aby si bola v obraze, o čo sa jedná v tomto príbehu :)
Amy spozorovala tvár Scotta, bola taká smutná, jeho krásne oči prekryli tú jazvu.. Jazva na tvári nebola ani zďaleka taká veľká, akú mal na srdci.. Amy sa na neho niekoľko minút len tak bez slova hladela.. Nevedela, ako ďalej.. Čo mu povedať.. No, po chvíli ju predbehol.. ,,A teraz odídeš, ako všetci!" už predvídavo odvrkol Scott.. ,,Nie, neobávaj sa, s tebou zostanem.. Si jediný, komu na mne záleží, niečo ma na tebe priťahuje..." povzbudila ho Amy.. Zrazu sa na seba pozerali obaja ... Scott bol rád, že trávi čas s niekým, tak skvelým ako je Amy... Amy zase bola šťastná, že je s niekým, hocikým... Je to veľká samotárka... Scott sa odvážil, sadol si bližšie ku Amy... Už im bolo trápne byť ticho.. Amy si želala, aby ju pobozkal a Scott zas chcel spraviť niečo s tým nudným tichom.. Tak sa k nej naklonil a pobozkal ju... Amy bola ešte šťastnejšia, nikdy ju nikto nepobozkal... Bol to skvelý pocit.. Usmiala sa... ,,Ešte som nevidel niekoho, kto by mal krajší úsmev, ako ty.." neodpustil si Scott.. ,,Je to od teba veľmi milé, ja som zas nevidela nikoho, to by mal krajšie oči ako ty, sú také nevinné, hlboké ale pritom v nich presne vidím čo si prežil..." Takto si lichotili navzájom... Už nadišiel čas ísť domov.. Ani jednému sa nechcelo.. Scott sa rozhodol odprevadiť Amy až pred jej dom.. Tam ju ešte raz pobozkal a dohodli sa na stretnutí.. Obaja sa tešili, milovali spoločné chvíle a vždy, eď bol čas boli spolu.. V jeden deń sa Scott dokonca rozhodol, že Amy pozve na večeru.. Nie, na hociakú, na večeru k nim domov! Amy to prijala, pretože jej za celý mesiac toho schádzania veľmi prirástol k srdcu, nevedela by si predstaviť deň bez neho... Nahodila pekný úsmev, svelé šaty a doplnky... Vždy si želala ísť na večeru ku svojmu priatelovi, ako to pekne znie, vždy sa nad tým zamyslela, pretože Scott bol skvelý chlapec, ktorého by asi inde nenašla.. Už pomaly opúšťala svoj domov, keď z okna zahliadla Scotta, ktoeý ju čakal, veď sama by tam neprišla, keď ani nevie, kde býva.. Vyrazili, prechádzali ulicou a všímali si maličkostí! ,,Pozri na tie dva holuby, ako spolu chodia, určite sa majú radi! Je pekné, keď sa ľudia, alebo zvieratá majú radi.." zahlásila Amy.. ,,Áno, je to krásne, ty si krásna, stavím sa, že nikto na tomto svete ťa nemá radšej ako ja" ,,Vždy som si želala stretnúť niekoho ta úžasného!" a až teraz sa Amy spamätala... zabudla sa niečo spýtať! V duchu si želala, aby odpoveď na otázku nezničila to, čo k sebe cítia! ,,Hey, Scott...."
POKRAČOVANIE NABUDÚCE :)

Dievča so slzami v očiach 4

9. září 2011 v 21:44 | MišeL Stone™ |  Príbehy
Ešte si nečítala prvé diely? Neváhaj a prečítaj si ich, aby si bola v obraze, o čo sa jedná v tomto príbehu :)
,,Dnu vošla mama so slzami v očiach hovoriac: Tvoj brat... Išiel von a ešte sa nevrátil.. choď ho pohladať.. nezdvíha mi telefón, bojím sa, že sa mu niečo stalo..." hneď ako to dopovedala, utekal som hladať svojho mladšieho brata! Asi po 20 minútach hladania, som zbadal partiu chlapcov oolo mjho brata.. počul som len slová ,,Ak nečorkneš tie cigy, podrežem ťa týmto nožom!" ako som to počul, utekal som tam, aby som ochránil svojho brata.. Hneď, ako som tam došiel sa začali navážať aj do mňa ,,Hej, ty padavka, choď s týmto úbožiakom a čorknite mi cigy! Poďme!" no, ja som sa nedal a tak som zahlásil ,,Počúvaj ma, ak nás nenecháš na pokoji, tak.." ,,Zavoláš maminke?" skočil mi do reči a rozosmial sa, aj s partiou tých idiotov... ,,Nie, nakopem ťa!" ,,Hej? Tak poď!" zahlásil, nemal som chuť sa biť, ale pre brata spravím všetko! Tak som odhodil bundu a podišiel k nemu!" chlapec sa do mňa pstil s tým nožom, pár zapriahnutí jeho rukou som zachytil, no, ako som išiel chytiť ten posledný, už som sa neubránil, utŕžil som nepeknú jazvu cez tvár! Krv bola všade, dokonca môjho brata skopali a mňa držali, musel som sa len prizerať, nemal som ho ako zachrániť, držali mi pevne ruky, tvár bola celá krvavá... Brat kričal, nech už prestanú, no tým začali kopať ešte silnejšie.. Nejako som sa premohol, tých čo ma držali som kopol a utekal za bratom, nedýchal, skúšal som mu dať umelé dýchanie... Rýchlo som zavolal záchranku, potom našim... Mňa ihneď previezli na plastickú chirurgiu, aby mi dali tvár do poriadku.. Rana bola tak hlboká a tak rozsiahla, že to nedal do poriadku ani plastický chirurg, ale to nebolo najhoršie... Brata si nechali v nemocnici.. Ráno o 6:30 mi volali rodičia do nemocnice, že braček to neprežil.. Ľudia sú egoistické svine, len tak ho prepadnú a kvôli nim zomrel! Mal len 9 rokov! Chápeš? Celý život pred sebou.. Scott mal slzy v očiach.. Na ten most sa chodím stále prechádzať, pripomína mi spoločné chvíle s bračekom, hrávali sme tam futbal.. A v jeden večer som tam našiel teba.. Je zbytočné vzdať sa života, kým to nechce on sám.. Amy sa rozplakala... bolo jej strašne ľúto, čo sa stalo malému chlapcovi... Objala Scotta, povedala mu: ,, Musel si si toho prežiť veľa, neviem si ani predstaviť, aké to muselo byť ťažké, nemusíš sa báť toho, že tvoja tvár bude zjazvená! Budem v tebe vidieť len chlapca, toho chlapca, ktorý sa snažil spraviť všetko preto, aby jeho brat zostal živý..." Scott si odkryl tvár...
Pokračovanie nabudúce!

Demitra je mŕtvy!

7. září 2011 v 17:49 | MišeL Stone™ |  Na slovíčko
Prišli sme o hokejistu Pavla Demitru... Síce hokej nesledujem, ale je to fakticky šok! ,,Lietadlo smerovalo z mesta Jaroslavľ do Minsku. Pri štarte zo zatiaľ neznámych dôvodov nedokázalo rýchlo stúpať a narazilo do antény. Neskôr sa zrútilo asi 2 kilometre od letiska. Predná časť trupu lietadla sa spadla do Volgy, zadná časť dopadla na zem." prezrádza sport.cas.sk .. Je to smutné, otriaslo to určite celým Slovenskom, či už fanúšikmi hokeja, alebo nie.. Je to smutné, že sme prišli o tak skvelého hokejistu, ako bol on.. Mal 8 ročného syna, predstavte si ako za ním bude smútiť.. Pavla to už nebolí, no fanúšikov, rodinu a jeho syna to bolí určite..
Demitra (vpravo) v zámorí odohral 15 sezón a naposledy si v NHL obliekol dres Vancouvru.

!Rest in peace!


Dievča so slzami v očiach 3

7. září 2011 v 11:49 | MišeL Stone™ |  Príbehy
Ešte si nečítala prvé diely? Neváhaj a prečítaj si ich, aby si bola v obraze, o čo sa jedná v tomto príbehu :)
Celý deň mala skvelú náladu a myslela len naňho.. Neodpovedala na otázky ,, Ako sa máš? Čo robíš? Čo sa ti stalo?" bola taá uchvátená.. Dokonca pri raňajkách plnila misku mlieom bez toho, aby sa to mlieko ocitlo v miske. Mala pocit, že je v siedmom nebi. Pomaly sa chýlilo u večeru.. Vonu začínalo byť chladno, ľudia sa pomaly zbiehali v teple svojho domova, len smutné dievča, ktoré už smutné vôbec nebolo, vyrážalo ako stíhačka zo svojho domu, len aby bola na dohodnutom mieste v parku čo najrýchlejšie.. Sedela,čakala, vôbec jej nevadilo, že je tam o hodinu skôr, radšej skôr, ako neskôr, nie? Čakala asi pol hodinu, kým došiel aj on.. Ešte stále nevedela jeho meno.. Stále jej vŕtalo v hlave, ao sa môže volať jej záchranca, asi to bol osud, aby sa stretli, aby ju zachánil, aby ona bola taká šťastná, aby liala mlieko mimo misky.. Pozdravila sa ,,Ahoj!" on sa jej odzdravil.. Prisadol si.. Ona sa ho pýta s vtipným tónom: ,,Ako znie meno môjho záchrancu?" ,,Scott, teší ma, ty si...?" ,,Amy" ,,Máš nádherné meno" ozval sa.. ,,Mne sa to tvoje tiež páči" nechcela byť ticho tak sa pripojila.. ,,Mohla by som konečne vidieť tvár môjho záchrancu?" ,,Nie som si istý..." ,,Prečo, nech vyzeráš akokoľvek, aj tak ti budem vždy vďačná.." ,,Nie, nevieš čo sa stalo, ako to bolo.." ,,A čo keby si mi to porozprával? Som dosť dobrý poslucháč" ,,Neviem, či je najlepši nápad rozprávať ti to.. Veď sa ani nepoznáme..." ,,Neboj sa, ja to nikomu nepoviem, budem to v sebe držať, nechám sa s tým pochovať..." ,,Tak dobre teda.." začal: ,,Vonku bolo chladno.. Sedel som pri knihu, ktorú sme si mali prečítať do školy, vždy som rád čítal, nebol som ako ostatný chlapci v mojom veku, každý mi hovoril, že som divný, ale prečo by mal byť človek divný? Za to, že s nikým nechodí, nevyhľadáva štetky a nechodí po baroch ako jeho rovesníci? Zrazu mi niekto zaklopal na dvere ... Zaričal som ďalej, vždy som chcel mať svoje súkromie.. Dnu vošla mama so slzami v očiach hovoriac:---
POKRAČOVANIE NABUDÚCE! Páči sa vám to? :)

KOMENTÁRE! :*


Dievča so slzami v očiach 2

4. září 2011 v 21:04 | MišeL Stone™ |  Príbehy

1. DIEL Dievča so slzami v očiach

,,Píp, píp"...zazvoní budík.. je čas vstávať.. ,,Mohla by som na ten most ísť aj dnes, možno tam príde znova, bolo by to super, jeho hlas bol sympatický, som šťastná, že sa o mňa niekto zaujíma, že mi niekto dal chuť do života, musím mu poďakovať!" po dni, ktorý mala plnú hlavu majitela baterky.. nastal večer, dievča sa znovu vypravilo na most, na ktorom stretla záhadného životabudiča.. čakala hodinu, dve, tri... až sa rozhodla, že pôjde domov. V tme, sklamaná, so slzami v očiach pomaly odchádzala. ,,Keby som aspoň vedela ako vyzerá, alebo ako sa volá..." povzdychla si smutne. Cestou domov zbadala lavičku, na ktorej sa usadila a začala pozorovať hviezdy, ktoré neobyčajne žiarili.. ,,Myslela som si, že konečne spoznám toho, kto mi dodal radosť..." ..,,Prečo za ním nejdeš?" ozval sa už známy hlas.. ,,Neviem, nepozn..., počkať, kto si?!" udivila sa.. Zrazu bola oslepená baterkou.. ,,Počkať, nie si ty..." ,,Áno, som to ja.." utíšil ju.. ,,A to som myslela, že už ťa nikdy neuvidím! Ako si ma tu našiel?" ,,Išiel som sa nadýchať čerstvého vzduchu, najprv som išiel na most, kde si bola včera a potom ma niečo ťahalo na lavičku pri parku... A teraz tu vidím teba." pomaly si prisadol na drevenú lavičku vedľa dievčaťa.. ,,Ako vlastne vyzeráš? Prečo neskryješ tú baterku? Chc....." ,,PšŠšt!" priložil dievčaťu prst na pery a smutne povedal ,,Je to tak lepšie... ,,Nech už vyzeráš akokoľvek, vždy ti budem vďačná.." ,,Budeš tu aj zajtra?" spýtala sa... ,,O 21:45?" Dodal.. ,,A čo ta ísť niekam na hamburger?" spýtala sa zamyslene.. ,,Nie, stretnime sa tu." odpovedal smutne.. ,,Prečo?" nepochopene sa ozvala.. ,,Nemám rád ľudí, už vôbec nie miesta, kde ich je veľa.. ľudia, ich vlastnosti, hrubosť a nevďaćnosť, nechcem na to ani pomyslieť.." ozval sa s hlavou sklopenou, pritom si obhrýzal zips na bunde.. ,,Nevadí, takže 21:45 tu?" aj tak bola rada, že sa stretnú, to s tým fastfoodom bol asi blbý nápad... ,,Už sa teším.." natešene sa ozval.. ,,Aj ja!" s očarujúcim úsmevom na tvári.. ,,Dobrú noc." so stálym úsmevom na tvári... odišla.. od radosti sa vznášajúc odišla znovu do svojej izby, kde zaspala.. mala krásne sny... do rána sa jej snívalo so záhadným chlapcom... uvedomila si, aú by spravila chybu, keby tam neprišiel..
POKRAČOVANIE NABUDÚCE! PÁČI SA VÁM TO? :)