Dievča so slzami v očiach 3

7. září 2011 v 11:49 | MišeL Stone™ |  Príbehy
Ešte si nečítala prvé diely? Neváhaj a prečítaj si ich, aby si bola v obraze, o čo sa jedná v tomto príbehu :)
Celý deň mala skvelú náladu a myslela len naňho.. Neodpovedala na otázky ,, Ako sa máš? Čo robíš? Čo sa ti stalo?" bola taá uchvátená.. Dokonca pri raňajkách plnila misku mlieom bez toho, aby sa to mlieko ocitlo v miske. Mala pocit, že je v siedmom nebi. Pomaly sa chýlilo u večeru.. Vonu začínalo byť chladno, ľudia sa pomaly zbiehali v teple svojho domova, len smutné dievča, ktoré už smutné vôbec nebolo, vyrážalo ako stíhačka zo svojho domu, len aby bola na dohodnutom mieste v parku čo najrýchlejšie.. Sedela,čakala, vôbec jej nevadilo, že je tam o hodinu skôr, radšej skôr, ako neskôr, nie? Čakala asi pol hodinu, kým došiel aj on.. Ešte stále nevedela jeho meno.. Stále jej vŕtalo v hlave, ao sa môže volať jej záchranca, asi to bol osud, aby sa stretli, aby ju zachánil, aby ona bola taká šťastná, aby liala mlieko mimo misky.. Pozdravila sa ,,Ahoj!" on sa jej odzdravil.. Prisadol si.. Ona sa ho pýta s vtipným tónom: ,,Ako znie meno môjho záchrancu?" ,,Scott, teší ma, ty si...?" ,,Amy" ,,Máš nádherné meno" ozval sa.. ,,Mne sa to tvoje tiež páči" nechcela byť ticho tak sa pripojila.. ,,Mohla by som konečne vidieť tvár môjho záchrancu?" ,,Nie som si istý..." ,,Prečo, nech vyzeráš akokoľvek, aj tak ti budem vždy vďačná.." ,,Nie, nevieš čo sa stalo, ako to bolo.." ,,A čo keby si mi to porozprával? Som dosť dobrý poslucháč" ,,Neviem, či je najlepši nápad rozprávať ti to.. Veď sa ani nepoznáme..." ,,Neboj sa, ja to nikomu nepoviem, budem to v sebe držať, nechám sa s tým pochovať..." ,,Tak dobre teda.." začal: ,,Vonku bolo chladno.. Sedel som pri knihu, ktorú sme si mali prečítať do školy, vždy som rád čítal, nebol som ako ostatný chlapci v mojom veku, každý mi hovoril, že som divný, ale prečo by mal byť človek divný? Za to, že s nikým nechodí, nevyhľadáva štetky a nechodí po baroch ako jeho rovesníci? Zrazu mi niekto zaklopal na dvere ... Zaričal som ďalej, vždy som chcel mať svoje súkromie.. Dnu vošla mama so slzami v očiach hovoriac:---
POKRAČOVANIE NABUDÚCE! Páči sa vám to? :)

KOMENTÁRE! :*

 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 cats-and-angels cats-and-angels | Web | 7. září 2011 v 15:40 | Reagovat

a co že lležíš ? já taky ležím s notebookem na posteli u tv ... ale nemám zlomenou nohu jako ty :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama