Realita vie byť krutá... 1. časť

20. listopadu 2011 v 20:23 | MišeL Stone™ |  Príbehy
Nikdy nerob druhým to, čo nechceš aby oni robili tebe! Vždy som sa riadila týmto príslovím, páčilo sa mi a bola to pravda. Snažila som sa byť dobrá a pomáhať. No, nie každý má toľko šťastia, aby mu to pomohlo. Ja som to šťastie nemala, nikdy.. Možno si myslíte, že dôvodom je puberta a mám to svoje podceňovacie obdobie, v ktorom je hlavný alkohol, chalani, párty, kamaráti a šialené zážitky..Nie! Je to pravda, som smoliarka.. Nie je dňa aby som si nevyčistila topánky, pretože vždy mám šťastie a do niečoho šliapnem.. Každý deň sa mi smola lepí na päty a nikdy sa deň nerozvíja podľa mojich predstáv..Samozrejme, keď má niekto takú fantáziu ako ja, človek by sa ani nepozastavil a nezačal by rozmýšľať nad tým šťastným dňom.. Veď koho by zaujímalo celodenné vylihovanie v posteli, čítanie dobrej knižky a pohár kávy? Asi nikoho v mojom veku.. Ani mňa nie.. Môj deň by bol plný farieb! Ľudia by boli šťastní, každý by sa mi zdravil, svietilo by slnko, nikto by nesedel doma, deti by sa hrali škôlku, skákali by cez švihadlo a mamičky by sa nebáli púšťať svoje deti von, pretože by im nehrozilo nebezpečenstvo. Ľudia by mali čo jesť, netrápili by sa kvôli hladu.. Ale samozrejme ani ja by som nebola smutná, mala by som niekoho po svojom boku, celé dni by som trávila na slnečku s priateľmi a do školy by som chodila veľmi rada. Život by bol skvelý v každom ohľade.. Po týchto želaniach sa v jeden deň môj život rázom otočil.. V škole sa na mňa všetci pozerali s úsmevom, každý sa mi zdravil, nevedela som prečo.. Kamarátka mi hovorí, že to to kvôli článku, ktorý som napísala pre jeden web.. Hneď mi došlo, ktorý.. (dostala som ponuku, aby som napísala krátku úvahu, nakonci som poďakovala všetkým, aj tým, ktorí ma nemusia a to bolo dôvodom ich náhlej zmeny v správaní).. Škola sa krátila.. Konečne som prišla domov, ako každý deň zhodila tašku ku stolu, naučila sa, pritom ohrýzala pero, ktoré je asi o polovicu menšie ako keď som ho kupovala a sú na ňom odtlačky mojich zubov. Potom som otvorila svoj nový notebook, naťukala známu stránku ,,FACEBOOK.COM", pozrela, čo je nové, kto je vo vzťahu, kto má koľko likeov na fotky a potom som si napísala nový status, mala som nejaké žiadosti o priateľstvo od nás zo školy, hlavne od tých, ktorí boli v článku menovaní. Všetci mi ďakovali, tento život sa mi začal páčiť, už som si začala zvykať na ,,Páči sa mi to" na mojich fotkách, statusoch, ako mi každý písal, že ma má rád, ako so mnou každý chce niekam ísť... V tom to niekto pokazil! ........

TVOJ NÁZOR?

 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Nellynka Nellynka | Web | 20. listopadu 2011 v 20:35 | Reagovat

Pekný príbeh..som zvedavá, kto to pokazil, dúfam, že ja nie.. :)

2 Mišel Stone Mišel Stone | Web | 20. listopadu 2011 v 20:42 | Reagovat

[1]: :) ty nikdy! :*

3 Kačenka Kačenka | Web | 21. listopadu 2011 v 17:21 | Reagovat

podľa mňa článok... divný :D. Neviem či si si ho vymyslela alebo je to skutočnosť. Ak si si ho vymyslela, máš bláznivú fantáziu a ak nie, niekto ti nasadil ružové okuliare a videla si to pekne, aj keď to tak nebolo :) Bez urážky ale aby ťa jedným článkom mala rada celý škola je hovadina ako dvere :D

4 Mišel Stone Mišel Stone | 21. listopadu 2011 v 18:34 | Reagovat

[3]: je to príbeh, 1. časť :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama