Realita vie byť krutá... 5. časť

30. listopadu 2011 v 21:04 | MišeL Stone™ |  Príbehy
Myšlienkami niekde inde a rozumom tiež som sa prechádzala po našom malom meste.. Nevnímala som okolie, splynula som s ním.. Nikto si ma nevšímal, nikto sa mi nezdravil, ostala som len ja a hudba.. Bolo neskoro, po mojej prechádzke mestom som sa na konci nášho mesta a začiatku ďalšej obce som sa otočila a pomaly kráčala domov. Oproti mne išiel nejaký chalan... Modré nohavice, červená šiltovka, zimná bunda.. Zastavil ma: ,,Hej, nemáš cigu?" ,,Nie, nemám!" on znova: ,,Máš cigu?" ,,Už som povedala, že nemám!" ,,Naval tie cigy!" ,,Nemám! Nechápeš?" ,,Naval ich, lebo ťa zbijem!" schytil ma popod krk-- ,,Nemám , nechápeš?!" ,,Ty k*rva! Naval buď cigy alebo zmlátim!" našťastie am napadlo, že v taške mám voňavku, neváhala som, siahla som do tašky a voňavku som nastriekala tomu debilovi rovno do očí! Utekala som, nech som doma, chcela som byť sama,.. Konečne som došla domov.. Otec s matkou ma prepichli pohľadom! ,,Kde si bola? Uvedomuješ si, koľko je hodín? Prečo si tak navoňaná? Hádam si len nefajčila?" ,,Bola som sa trošku prevetrať, áno! Je 9 hodín.. to neriešte, ale nefajčila som..." ,,Aké neriešte?! ihneď to vyklop!" rýchlo niečo vymyslieť! Niečo, čo by bolo uveritelné a zároveň trošku pravda... hmmm ... ,,Boli sme s kamarátkou v obchode a testovali sme voňavky!" dobre, pravda to nebola, ale uveria mi to? ,,Dobre, báli sme sa o teba... veď ty nám neklameš, my ti veríme.." po týchto slovách sa mi to stále opakovalo v hlave ,,ty nám neklameš, ty nám neklameš, ty nám neklameš, ty nám neklameš!" stále dookola, nemohla som spať.. Čo mám robiť? Zišla som po schodoch do rozsvietenej kuchyne...

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama