Prosinec 2011

Milk shake :D

30. prosince 2011 v 22:17 | MišeL Stone™ |  To, čo sa inde nezmestilo
Milk shake by Nońa :D Nefujkajte :D Nám to chutilo :DD

Rainy picture

29. prosince 2011 v 21:44 | MišeL Stone™ |  Fotila som
Fotila som v aute :D

Nudné dni

28. prosince 2011 v 14:29 | MišeL Stone™ |  Výlety/ Zážitky
Ešte stále som chorá, to uz nie je možné! Ako rada by som šla niekam na prechádku alebo fotiť... Sedieť pri počítači, alebo pozerať telku.. Stále sa hádať s otravným 10 ročným bratom.. Dobre, vie byť aj dobrý, ale stále mám na neho nervy.. Každý deň to isté.. Vstanem.. Do 12 ležím, zacvičím si, idem na počítač a potom idem spať.. a BUM! Je ďalší deň! Cítim sa ako na kolotoči! Spievať nemôžem, buď to vadí okoliu, alebo to vadí chorobe a nedovolí mi to.. Potom tak vyzerá aj moja nálada.. Och, bože.. Najradšej by som si ľahla,spala 2 dni a keď sa zobudím, bola by som zdravá...

Idem sa učiť geografiu, držte mi palčeky :*


Recenzia- Big Fish

25. prosince 2011 v 21:39 | MišeL Stone™ |  Recenzie
Prvá recenzia v tejto rubrike.. Bola tu kamarátka a pozreli sme si film "BIG FISH (VEĽKÁ RYBA)" Aký je môj názor? Odporúčam vám tento film?

Film je o dospelom mužovi, ktorý má zasneného otca.. Otec stále rozpráva príbehy, čo zažil počas svojho dobrodružného života, no nie všetko je pravda. Film je vhodný pre celú rodinu. Treba zapnúť logické myslenie, pretože film je síce vtipný, ale je takmer bez pointy.. Človek tomu veľmi nepochopí.. Ale film stojí za to :)

Neskutočne ma pobavilo, keď jedna žena rodila a dieťa sa šúchlo po podlahe nemocnice :D V pár scénach hrá aj malá Miley Cyrus :)

Merry Christmas :)

24. prosince 2011 v 17:21 | MišeL Stone™ |  Graphics
Všetkým Šťastné a Veselé :*

Vaša

Mišel Stone


Nový rozhovor by CaroliNe

23. prosince 2011 v 14:51 | MišeL Stone™ |  Interwiews (ME)
Je zaujímavé, keď s vami robí rozhovor vaša kamarátka :D Ale budiš! Keby sme chceli niečo vedieť:

Rozhovor: Mišel Stone


Dnes som vyčarovala 4 designy! Som čarovná! :D

22. prosince 2011 v 21:24 | MišeL Stone™ |  Graphics
Nadpis neberte až tak váźne :D Len ma nič nevedelo napadnúť :D A teraz ku téme, len tak, tie designy sú usporiadané podľa toho, ako som ich vyčarovala :D
Design som vyrobila pre Mishell Kreys :* Pre moju úžasnú dvojičku :* Spoznali sme sa na blog.cz, raz sme sa stretli a stále sme v kontakte :* Určite si pozrite design na jej blogu :) A nie len ten! Všetky a jej skvelé články a príbehy :*
Design pre VeroNiku :) S VeroNikou sa poznám tiež osobne, je to skvelé dievča :)Určite sas pozrite na jej blog, potešíte ju :)
Design pre môj blog :)
Posledný design, ktorý som dnes spravila je pre moju skvelú kamrátku CaroliNe! :* Článok, ktorý tam má momentálne zverejnený je o Bezdomovcoch, ja som jej to opravovala :) Tak štylisticky :) Čítajte! :D

Páčia sa vám?


Design blogu (10.)

22. prosince 2011 v 15:45 | MišeL Stone™ |  Designy
Neviem ako vy, ale ja som s týmto designom spokojná.. Je Vianočný :)

Páči sa vám?


Realita vie byť krutá... 11. časť (KONIEC)

21. prosince 2011 v 21:49 | MišeL Stone™ |  Príbehy
Toto je obal KNIŽKY :D Hore je moje mono, tak som to rozmazala :) Prajem príjemné čítanie finálnej časti :)

Z toho dôvodu som sa otočila naspäť do izby.. Pokusu dám čas, možno ho ani nemusím znova realizovať, dúfajme.. Zbytok dňa som preležala... Popri ležaní som rozmýšľala aj o svojej zmene.. Aké to bude? Som zvedavá, či to vôbec pomôže.. Bola som unavená, dala som si studenú sprchu a išla som si ľahnúť.. To je najlepšie riešenie.. Len čo som si ľahla, zaspala som, len čo som zaspala niečo sa mi snívalo, len čo sa mi niečo snívalo, budil ma budík! V škole rovnako.. Až na tie ich trápne poznámky.. tých bolo omnoho viac.. Uvažovala som, že mi tá zmena asi nepomôže.. Prečo mám takú bujnú fantáziu? Ale aj tak to môžem skúsiť.. Zo školy som išla rovno domov.. Mamina bola zvláštna.. Nastupovali sme do auta a pomaly sme vyrážali do mesta, ktoré je od nás asi hodinu, išli sme merať tie dioptrie.. Vonku bola zima.. Mierne primrznutá cesta.. Mamina išla nejako rýchlo.. Ale mne to nevadilo, jazdu som si užívala, počúvala som hudbu.. Obľúbená činnosť.. "Zlatko, pripútaj sa!" zakričala na mňa mamina, aby som ju počula.. "Čo....." nestihla som dopovedať! Zlomok sekundy a bolo to v riti! "Rýchlo! Vyplávame von, aj bez auta! Rýchlo!" kričala mamina! "Hlavne neotváraj dvere, nepôjde to!" povedala som kľudne.. Bolo mi to nejako jedno.. trošku elektriny v aute ešte zostalo, ale neriskovali sme to a sklopili sme okienko páčkou.. Mamina rýchlo vyplávala von.. ťahala ma, lebo mne sa z tade vyjsť nedalo.. Už len kvôli nej som kopala zo strany na stranu, aby som sa dostala von.. už to skoro bolo.. Až na nohu, ktorá sa mi tam zasekla.. Začalo sa zaťahovať okienko! "Aúú!!!" okienko ma tlačilo na nohu.. Auto ma ťahalo dole pod vodu, ale mamina ma ťahala hore.. okienko sa úplne zatvorilo.. najhorší zážitok.. všade bola krv! Sklo z okienka mi odrezalo nohu.. Vlastne odtrhlo.. Ľudia, čo išli okolo si nás ihneď všimli.. ja som bola v bezvedomí.. Strácala som krv, ktorá bola všade okolo. Sanitka vraj prišla veľmi rýchlo.. Hneď mi uviazali nohu.. Po auto prišiel traktor... Zase som skončila v nemocnici.. Mame to bolo neskutočne ľúto, priznala sa, že nestihla prezuť pneumatiky.. Dostala podmienku.. Nervovo sa zrútila.. ja som skončila s umelou nohou.. tlačila ma, ale časom som sa ju naučila používať.. Otec už domov ani neprišiel.. ukázalo sa, že nebol na školení, ale mimo nášho štátu za svojou dcérou, o ktorej sme s mamou nevedeli.. mňa vychovávala starká.. otec nám posielal peniaze a ako tak sme vyžili.. do školy som začala chodiť rada.. spolužiakom ma bolo natoľko ľúto, že mi pomáhali.. ale bolo už neskoro získať si ma.. Ich ľútosť mi nohu nevráti.. Ani mamu, ani otca.. Ani život, ktorý som mala.. O život som takmer prišla 2x.. Bolo to vlastne kvôli nim.. Chcela som, aby ma mali radi.. Splnilo sa mi to.. Ale majú ma radi len z ľútosti.. Kvôli takejto blbosti som prišla o svoj život.. O život, ktorý nebol až taký hrozný, ale človek si to uvedomí až, keď je neskoro.. Aké ponaučenie plynie z môjho príbehu? Nikdy sa nesnaž byť za každú cenu obľúbený! Nepáčiš sa okoliu? Kašli na nich! Si to ty a si jedinečný ako každý iný a oni nemajú právo kecať ti do toho čo máš robiť.. Buď originál, nie tuctová kópia!


Lonely winter

21. prosince 2011 v 13:24 | MišeL Stone™ |  Fotila som
Celkom sa mi to páči :)
Fotka na podobný spôsob, ale inak zaostrená.
Je zvláštna, nepáči sa mi :D taká bezmyšlienkovitá :D
S touto som spokojná najviac :) Je zaujímavé, aké su kvapky krásne.. kým som neodfotila túto fotky, nevedela som to, ale už si to zapamätám :)

Rozhovor s Aikom na jeho stránkach!

21. prosince 2011 v 12:02 | MišeL Stone™ |  Interwiews (with)
Rozhovor s Aikom sa objavil na jeho stránkach :) Ďakujem :)
Citujem "Zaprvé bych rád upozornil na rozhovor, který jsem poskytnul Mishel ze Slovenska. Je v něm skoro všechno:D"
http://www.fotoparta.cz/data/u/6/3/38036/p/large.jpg

Realita vie byť krutá... 10. časť

20. prosince 2011 v 14:21 | MišeL Stone™ |  Príbehy
Prišla som do triedy. Zrak bol upretý len na mňa.. pozerali po mne ako po vrahovi.. zvláštny pocit. Sadla som si na miesto, dievča, ktoré sedelo vedľa mňa si odtiahlo stoličku čo najďalej.. "Čo sa ma bojíš?" povedala som vtipne.. "Áno, si psycho, dievča!" povedala vyplašene.. urazilo ma to.. Prečo by som mala byť psycho? Aj tak to bola ich vina.. Mali na tom podiel.. Začínam ľutovať, že som bola naivná.. Že som myslela aké mám šťastie, akú šancu som dostala.. Prečo som len tak tupá? Prečo sa mi to nepodarilo? Zvonilo na hodinu.. Ako tečie voda, ubiehal aj čas v škole, ale tie pohľady spolužiakov, už aj učiteľov, tie ma znervózňovali! Domov som sa tešila, tam ma nikto odcudzovať nebude.. Doma som zapla počítač a pozrela novinky na facebooku.. Na nástenke som mala samé odkazy od spolužiakov! "Si trdlo, čo ťa to napadlo? Ale aj tak by nám bez teba bolo lepšie! :D" mala som toho dosť! Čo skúsim tento krát? Opakovať to isté nebudem, musím byť originálna! Nechám si to prejsť hlavou.. Zišla som dole po schodoch.. Mamina na mňa vybafla s otázkou "Čo by si chcela? Otec nám poslal nejaké peniaze, kým je preč.." zaujímavá otázka! "CHCEM ŠOŠOOOOVKYYY!!!" vykríkla som do radosti! "Na čo ti budú? Veď okuliare ti pristanú!" "Mami, mami,.." chytila som ju za plece.. "Vieš, chcem sa zmeniť! Čo najviac! Chcem zapadnúť do kolektívu!" ani neviem, ako ma to napadlo, ale žiadne pokusy teraz robiť nebudem, skúsim sa trošku zmeniť! Možno to pomôže! "Dobre teda.. zajtra pôjdeme zmerať dioptrie!" jupíí! Bola som šťastná!
11. ČASŤ JE POSLEDNÁ! :) UŽ JU MÁM NAPÍSANÚ! CHCETE JU ZAJTRA?

Už sa blížia Vianoce

20. prosince 2011 v 11:10 | MišeL Stone™ |  Na slovíčko
Vianoce už klopú na dvere.. Čas veeeľmi letí a len, čo Vianoce odídu, sú tu zas.. Nie sú len o darčekoch, podstatou je stretnutie rodiny pri Vianočnom stole.. Kapor, kapustnica a samozrejme darčeky.. Čo si tento rok želáte pod stromček vy?
S Lucíí sme boli darčeky nakupovať v piatok podvečer.. Vted, keď hlásili tú vichricu.. My sme to riskli.. Nasmiali sme sa, porozprávali,.. Zbožňujem nákupy! Doma som darčeky zabalila, tie už čakajú len na potešenie daných osôb :) Je pekné niekomu niečo darovať, Vianoce sú tým známe.. Takmer všetci hovoríme, že Vianoce nie sú o darčekoch, ale páčilo by sa nám pod stromčekom vidieť "HOLÚ PODLAHU?" Určite nie.. Čo ste kúpili rodičom a kamaŕatom vy?

Realita vie byť krutá... 9. časť

16. prosince 2011 v 17:30 | MišeL Stone™ |  Príbehy
Ale bohužiaľ sa to skončilo... Poznáte ten pocit, keď sa prebudíte zo skvelého sna? Ale tu je to komplikovanejšie.. Otvorila som oči.. Biele steny, ľudia vedľa mňa.. ,,Čo tu robím? kde sú všetky farby?" zmohla som sa len na pár slov.. ,,Si v nemocnici.. Mala si šťastie! Váš sused ťa zahliadol z okna a zavolal sanitku! Kým neprišla bol pri tebe a ruku ti oviazal, veľmi silno, aby ťa zachránil!" oh, nie!! Prečo to robil? Keby som chcela žiť, asi by som sa nerezala.. Stále mám smolu, no zrazu mám šťastie, hej? Zákon schválnosti! ,,Tak to mu poďakujú asi len rodičia!" nervne som odvrkla.. ,,Aj ty, uvidíš! Nič nie je natoľko zlé, aby sa to nedalo riešiť! Si mladá, celý život máš pred sebou! Netreba sa trápiť! Si strojcom svojho šťastia, tak sa posnaž! Nebuď zlá! Mysli pozitívne! Ži prítomnosťou, nezaoberaj sa minulosťou! Je to tvoj život! To, čo ti skutočne patrí.. Nedá sa predať! Je tvoj, takisto, ako tvoje vedomosti!" povzbudzovala ma doktorka.. "Ďakujem vám!" po jej reči som si uvedomila, že aj ja mám svoje miesto na tomto svete, že mám nárok na šťastie a nárok aj na priateľov! Keď ma z tato pustia, bude to iné! Budem šťastná a nebudem sa trápiť! Dostala som druhú šancu, od života! Neumrela som! ,,KLOP,KLOP!" s klopaním sa otvorili aj dvere.. "Čo ťa to prosím ťa napadlo?" ozvala sa mama... "Mami, to je nadlho!" "Mám veľa času! Rozprávaj! Otec išiel na služobnú cestu, tak mám času viac než dosť!" Poslednú vetu povedala vtipným tónom. Mala čas, nehnevala sa, tak som začala: " Vieš, u nás v triede to nie je bohviečo. Stále majú náladu šikanovať ma! Ukazujú na mňa prstom, potkýnajú ma, zaujíma ich všetko, čo sa okolo mňa deje! Nemám žiadne kamarátky.. Učím sa a za to som bifloška.. Každý deň mám taký istý! Neskutočne sa nudím!" "Dcérka, ale nič nie je tak hrozné..." nedopovedala a ja som jej skočila do reči.. " Ja viem, ale vtedy som iné riešenie nevidela! Jednoducho som bola zaslepená všetkým.. Tými mojimi problémami.. Prosím, už to toľko neriešme.. "Dobre, dcérka, keď si to želáš!" deň mi ušiel rýchlo.. Pozerala som telku s malými deťmi, s ktorými som bola na izbe. Boli veľmi milé, pozerali sa na mňa tými zvedavými kukadlami.. Ja som im večer rozprávala rozprávky na dobrú noc. Rana sa mi pomaly hojila a zanedlho ma pustili domov.. Nebolo to nič vážne.. Teda ja to tak beriem.. Doma som sa skoro zbláznila z toľkého učenia.. Keď som sa doučila ľahla som si a hneď som zaspala.. "Cŕŕŕŕŕŕŕn!" zase ten prekliaty budík! No, super! A teraz do školy.. Keď som vstúpila do vestibulu, všetci sa po mne pozerali, celá škola vedela o mojom "NEVYDARENOM POKUSE", ale mne to nevadilo.. Pre mňa bolo hlavné, že som dostala ešte jednu šancu..

Benefičný koncert

15. prosince 2011 v 21:16 | MišeL Stone™ |  Fotila som
Boli sme sa tam len na chvíľu pozrieť :D A nezabudnem, keď mi automat dal namiesto kakao horúcu vodu :DD

Realita vie byť krutá... 8. časť

15. prosince 2011 v 19:14 | MišeL Stone™ |  Príbehy
Vzala som nôž, priložila ho k lavej ruke, pritlačila som ho... Zhlboka som sa nadýchla a potiahla pravú ruku.. Cítila som mierne štípanie a videla veľa krvi.. No, nie nadlho.. Pocit voľnosti.. Stúpala som k výškam, mala som úsmev na tvári.. Cítila som sa tak voľne.. Dostala som sa na krásne miesto... Plno farieb, všetci sa na mňa usmiavali a zdravili sa mi.. Bolo tam nádherne.. Cítila som sa ako uväznená v svojich predstavách! Samozrejme, na tomto mieste mi to vôec nevadilo.Mať taký krásny "ŽIVOT" by sa nepáčilo len mne. Škoda, že to nemôžem ukázať svojim kamarátkam, ale načo vlastne? Aj tak by nemali čas! Som šťastná, že som tu! Čo viac si môže človek priať? Ferrari? Psa? Skvelý mobil? Ale ja nehovorím o materialistických veciach. Keď sa človek ocitne na tomto mieste, na takých veciach by mu ani nezáležalo! Žiadny facebook, ani nič také.. Život bez problémov, materiálnych pipiek, vrážd, trápenia, školy... Na tomto mieste nezáleží na tom, čo máte. Máte len seba a skvelý pocit.. Ale to pre skvelý život úplne stačí.. Začať odznova.. Na vysnívanom mieste, v skvelom svete.. Druhá šanca! Som rada, že som sa odvážila použiť nôž.. Bez neho by som nespoznala niečo tak úžasné! Pravý opak môjho života!

PRAVOPIS

13. prosince 2011 v 19:13 | MišeL Stone™ |  Téma týždňa
Aj vy zbožňujete Q-éčkové dylinky? Dobre, dávnejšie to išlo aj so mnou.. ale aspoň som vedela pravopis, neznášam, keď ho niekto neovláda... Proste.. Dobre, nedá sa ovládať všetko, ale keď niekto napíše v slove ty ,,I" to je už vrchol nevzdelanosti.. Ten pravopis nie je len tak pre srandu.. Bolo by vtipné, keby nebol a každý by slovo napísal ako chce :D človek by sa v tom nevyznal.. Všetci pindáme na Štúra a týchto odborníkov.. No, uznajte, neboli múdri? Koho z nás by to napadlo v tej dobe? Odcudzujeme ich ale zabúdame na ich odhodlanosť a múdrosť..

Realita vie byť krutá... 7. časť

11. prosince 2011 v 18:51 | MišeL Stone™ |  Príbehy
S nadšením som išla domov, neviem prečo, ale tá myšlienka mi priniesla skvelý pocit, myslíte si, že som chorá? o pár minút mi to bude aj tak jedno.. teším sa! neskutočne! Objala som maminu, objala som ocina a spravila im večeru.. Nezabudla som si zobrať nôž.. ,,Hmmm... kde by ma nikto nevidel? Aaa, už viem, za domom!" pri dverách ma napadlo napísať list na rozlúčku.. ,,Mami, oci, všetci, čo si to čítate.. Prepáčte mi, ale inak sa to vyriešiť nedalo, toto mi pripadalo ako najvhodnejšie riešenie! Nechcela som nikoho raniť, ale keby som stále žila, raním tým seba! Nie som sebecká! Prosím, nehnevajte sa na mňa, všetkých vás milujem, nebojte sa, raz sa stretneme! Zatiaľ to prežijete!" List som nechala ležať na mojej posteli... Utekala som za dom, chvíľu som uvažovala, spravím to? nespravím? Spravím! Dokážem to! Stačí jeden rez a skončím to! Musím to spraviť! Ináč sa to nedá! Poď dievča, dokážeš to! Ty si silná, nie si padavka!!! ,,Ale ja sa bojím!" hovorila som si stále dokola.. Čo spravím?! Zatvorila som oči...

Realita vie byť krutá... 6. časť

10. prosince 2011 v 10:47 | MišeL Stone™ |  Príbehy
,,Mami? s tou voňavkou to nebolo tak.." povedala som vyplašene.. ,,Ako to teda bolo?" spýtala sa mama. ,,Vieš, prechádzala som sa.. Už som sa otáčala, že pôjdem domov, no v tom ma zastavil jeden chalan, pýtal si odo mňa cigarety, aj napriek tomu, že nefajčím, naliehal na mňa a chcel ma zmlátiť! Tak som vytiahla voňavku, škril ma, ale keď človeku hrozí nebezpečenstvo ddokáže aj nemožné, stále tomu neverím, vytiahla som tú voňavku a nastriekala mu to rovno do ksichtu!" nejako som to zo seba dostala.. ,,Páni, tak to si mala dosť blbý večer!" objala ma.. Hneď mi bolo lepšie, uz som sa necítila tak previnilo, cítila som sa voľne a šla si ľahnúť... Zobudila som sa asi o 8:00, ďakovala som, že je sobota, ze nemusím vstávať do školy! Len tak som sa válala po posteli.. Naraňajkovala sa, obliekla a zízala na bielu stenu.. Nudila som sa, ako stále, už ma to nebavilo, tak som si spievala.. Nudilo ma všetko.. Išla som sa prejsť, vrátila som sa domov.. myslela som, že je už aspoň 22:00.. Keď som sa chcela uistiť či je už dosť neskoro, zistila som, že nemám mobil.. Hrabala som sa v taške, našla som ho! Neznášam pocit, keď si myslím, že som niečo stratila.. Ale zbožňujem, keď to nájdem.. Pozrela som sa na hodinky, 18:34! No faasaaaa!! čo mám ešte dnes robiť?! sadla som si na lavičku a uvažovala.. Cítila som ako na mňa fúkal vietor, už som si necítila prsty, bola mi zima, no domov sa mi nechcelo... Tak som sa zdvihla a popri kroku uvažovala ďalej.. Čo mám spraviť, aby som si získala nových kamarátov?! V tom sa mi rozoznel v hlave hlas ,, NIE SI SAMA!" áno, viem, mám nejaké kamarátky, ale nemajú na mňa čas, chcem niekoho, kto ten čas mať bude! Pomôžte mi niekto! Prišlo mi to strašne ľúto, to ako ma nemá nikto rád, to ako sa ku mne správajú, to ćo si myslia... Viem, ako to vyriešiimmmm! síce si nikoho nezískam, ale budem mať pokoj!

Chceš ozdobu v Datarte? daj odkaz, zahlasujem :)

9. prosince 2011 v 21:35 | MišeL Stone™ |  News
Vianočné ozdoby, DATART! Každí kto ho má spamuje, zahlasuj, prosím, atď, nakoľko som prajná hlasujem, sem píšte odkazy na datart, ja rada zahlasujem :)