Leden 2016

SICKNESS COVERED WITH MAKEUP

5. ledna 2016 v 15:28 | MišeL Stone™ |  Fotky
Ahojte! Nie je tomu dlho, čo tu bol posledný článok. Písala som ho pomerne dosť dlho a z 1.1. sa zrazu stal dátum 3.1... Nie, nesedela som za notebookom sústavne 72 hodín, len som začala neskoro prvého a neskoro druhého, až sa stalo, že zrazu bolo skoro tretieho. Dobre, myslím si, že som to opísala detailnejšie ako bolo potrebné...

Občas ma chytí strašnú chuť postaviť sa/sadnúť si pred objektív, proste sa začať fotiť so samospúšťou a statívom. Väčšinou takto vznikali všetky outfitové posty, ktoré sa už tiež dlhšiu dobu neobjavili medzi najnovšími príspevkami. Vonku je zima, ja som chorá a presne tu to celé zlyháva. Aj preto ten deep názov príspevku. Moja neproduktivita ma však po toľkom počítaní monitorov už strašne hnevala (žeby sa zo mňa začala stávať tá stará nelenivá Miška, ktorá musela byť stále niečim zaneprázdnená?) a ja som jednoducho zo seba musela dostať niečo nové.

A hlavne po tej dlhej pauze by sa mi konečne zapáčilo byť aktívna blogerka a veľa písať, fotiť a všetko čo k tomu patrí, Ako nemám vodičák, spev a milión iných aktivít okrem cvičenia a školy, dostávam sa do tých starých zabehnutých koľají a po úplnom syndróme vyhorenia moja produktivita a passion rastie ako lineárna funkcia s predpisom, v ktorom sa nachádza, samozrejme, kladné x! Dobre, v tomto odseku opäť vidno ako veľmi som premotivovaná...

Ok /čítaj ok, nie óká/, teraz konečne niečo, čo súvisí s fotkami, ktoré nájdete po týchto štyroch odsekoch plných ničoho. Poďla kvality si určite všimnete rozdiel medzi tými, ktoré sú fotené foťákom a tými, ktoré sú fotené prednou kamerou na mobile. Milujem tváriť sa strašne vážne bez toho aby som sa stále škerila. /aj keď v skutočnosti sa stále škerím a vážne sa tvárim len čas od času/ Mám na sebe casual neprečačkanú kombináciu najviac fav pánskeho trička v šedej farbe a čiernych jeggín plus najviac fav rúž v úplne najlepšom odtieni červenej, ktorý je dosť tmavý, ale asi to tak na fotkách nevyzerá. Čo ešte dodať? Ahaaa, ostrihala som sa, pretože moje vlasy už doslovne hľadali nožnice aby to mohli spraviť za mňa. Konečne nie som stále strapatá a nepôsobím neučesane, juhuhu, Moje "podstrihnutie" obsahovalo dve fázy a každá z nich sa skončila vetou "To už stačí". Preto som si vlasy neskrátila o 2-3 cm ale asi o 5-6cm, čo mi vôbec neprekáža, pretože ich budem onedlho mať rovnako dlhé a budú oveľa zdravšie a krajšie ako predtým! Možno sa pýtate, prečo som, kurňa, nešla ku kaderníčke.. U kaderníčky som kvôli zmene hairstylu nebola asi 5 rokov a pokiaľ nebudem chcieť zásadnú zmenu, tak tam ani nepáchnem /stužkovú som nepočítala, lebo som sa nedala aj strihať/ a tiež viem tých cca 15€ za 6 centi využiť aj rozumnejšie.. Napríklad kúpiť si nový rúž. (čas na smiech!)

Teraz už fakt píšem posledný odsek, ale vysvetlí mi niekto ako dokážem prakticky o ničom napísať tak obsiahly text? Prečo mi tie slová takto neskáču pod pero aj vtedy, keď píšem sloh v škole? Prosím, MATURITA, dohodni sa s mojím blogom.













GOODBYE 2015

3. ledna 2016 v 1:48 | MišeL Stone™ |  Výlety/ Zážitky
Nový článok na seba konečne nenechal dlho čakať. Opäť spokojne sedím za notebookom s otvoreným editorom článkov a ťukám do klávesnice. Písanie ma strašne baví, ale je to ako každé hobby- pokiaľ sa doňho nútite stráca na svojom význame.


GOODBYE 2015 je posledný článok venovaný roku 2015. (čo je asi celkom logické, lebo už je rok 2016) Tento dátum (konkrétne 3.1. 2016, keby bol niekto z vás ešte stále po tak ťažkej opici, že si ešte nie je vedomý nového začiatku) je dostatočne prijateľný na to, aby som mohla písať o minulom roku, pretože dva posledné dni som sa k tomu nemohla dokopať a takéto celoročné zhrnutie by som určite napísala tak o mesiac... A to by bolo úplne od veci.


Rok 2015 bol plný úspechov, prekvapení, no samozrejme aj pádov a sklamaní. Ale o tom je život. Asi to znie ako obrovské kliché, ktoré napíše každý wannabe bloger a človek snažiaci sa o deep myšlienky, ale podľa mňa je to len čistá pravda zhrnutá do pár slov.. Čierne na bielom. Podstatné je tešiť sa z toho dobrého a vziať si ponaučenie z toho zlého. Tento princíp je oveľa lepší a účinnejší ako zbytočná sebaľútosť, ktorou len obťažujeme naše okolie. Rok 2015 mi dal mnoho príležitostí, aby som o tom len nepísala, ale zapísala si to za uši. Pravdou je aj to, že polovicu ľudí naše problémy nezaujímajú a druhá polovica nám problémy potajme praje. Tri odseky textu už mám za sebou (asi sú takmer bez pointy), a práve preto by som veľmi rada začala pomaly odkrývať jadro článku.

Aké veľké zmeny sa udiali v mojom živote? A za čo všetko som mohla byť roku 2015 vďačná? Čím všetkým ma obohatil nie len hmotne ale aj duševne?

Jedným z najväčších plusov roka 2015 bolo, že som sa konečne naučila variť a piecť. Aj keď drvivú väčšinu z jedál, ktoré dokážem pripraviť tvoria najmä tie najviac používané hashtagy ako #glutenfree #sugarfree #healthy ... Nie je to len kvôli mojej premotivovanosti, ale aj kvôli intolerancii lepku, o ktorej som sa v roku 2015 dozvedela. Ešte, že si to viem aspoň pekne odôvodniť!
Aby ste to lepšie pochopili. Nasledujúca koláž patrí neumeleckým fotkám, ktoré v mojom živote niečo zmenili...
Prvá fotka zobrazuje záber z nemocnice, keď som pár týždňov pred mojimi narodeninami ležala na detskom kvôli zdravotným problémom. Hrozne som sa bála aby to nebolo nič vážne, ale samozrejme, nepripúšťala som si, že by to vôbec mohlo byť niečo vážne. Už vtedy som si povedala "odteraz nebudem mrhať mojim časom, budem využívať všetky možnosti, ktoré mi život ponúkne, hlavne tie, ktoré ma niečím nadchnú, pretože zvládnuť sa dá všetko a ten, kto chce, tak si za tým ide a ten, kto nechce, hľadá výhovorky!" Na istý čas som v škole dosť povolila a trávila svoj voľný čas tak ako sa mi v tej chvíli zachcelo. K ľuďom som začala byť viac úprimná (dosť úprimná som bola už aj predtým), ...

Tiež som si stihla dokončiť vodičák a šoférovať auto po boku môjho tatina. Na jednej strane ma to veľmi baví, ale na druhej mám stále menší strach z predstavy, že si za stieračom tatovho auta nájdem lístok s pokutou, ktorú samozrejme bude musieť zaplatiť on, lebo ja si šetrím na príležitostné a spontánne výdaje spojené s jedlom, oblečením, kozmetikou a whatever.. A samozrejme na výlet v roku 201_ do Ameriky. (_ znamená neurčitosť)

Posledná fotka koláže predstavuje konečne dokončenú izbu pre dvoch tínedžerov- a teda pre mňa a môjho milovaného bračeka. Naša stará bola priveľmi detská, ku podivu farebná a nemala som v nej dobrý pocit. Teraz je naša izba v najlepších odtieňoch a stala sa mojím najobľúbenejším miestom príležitostného zabíjania času. V skratke- veľmi rada v nej trávim čas. Cítim sa v nej bezpečne a po zatiahnutí záclon, ktoré sú mimochodom šedé so strieborným odleskom, juhuhuhuhu, sa cítim ako vo vlastnej krabičke, (takmer vlastnej, skoro som zabudla na brata) kde vôbec nevnímam dianie za oknom.. A to doslovne, nakoľko mám v izbe stále tmu, a tak sa mi párkrát stane, že vstanem o dosť neskôr.
Keby som na jeden obrázok mala narvať všetky veci, ktoré som si v roku 2015 stihla kúpiť, scrollovali by sme to spoločne až do rána- preto len 3 fotky.
Nakoľko tento článok tvoria viac menej len instagramové fotky, na tejto koláži nie sú všetky moje cestovateľské zážitky. Síce som toho nenacestovala až tak veľa, ale vážim si každé "vypadnutie" z môjho rodného mesta, počas ktorého som si mohla oddychnúť a spoznať niečo nové.

Síce som od blogovania minulý rok trošku poľavila, tento rok chcem byť oveľa viac aktívnejšia a venovať sa tomu, čo ma tak veľmi baví! Fotenia, outfity, móda, písanie, blogovanie, ... V skratke OBROVSKÁ časť, ktorá tvorí moje ja a charakterizuje ma, preto v tom určite chcem (a aj budem!!!) pokračovať a zlepšovať sa. Vďaka blogovaniu som spoznala skvelých ľudí, dostala mnoho príležitostí a tiež som sa toho dosť naučila.
Keby som mala na prstoch spočítať všetky krásne zážitky, ktoré nemuseli stáť takmer nič okrem času (rozumne využitého času!!), potrebovala by som ďalších tristo párov končatín.

Začnem hneď od prvej fotky, idem v podstate od konca... Nový rok som nechcela stráviť ako každý, chcela som aby bol niečím výnimočný a nezabudnuteľný, pretože popravde, všetky Silvestre sa mi zlievajú do jedného. Jednoducho povedané- všetky boli rovnaké a okrem odpočítavania s rodinkou v obývačke neboli ničím čarovné. Zakaždým to isté nudné mesto a stále menej a menej ľudí. Celoročne tu vládne akási zombie apokalypsa.. Nik nevychádza z domu, a keď konečne nastane Silvester, čakala by som, že všetci, čo to tu ešte prežili vytiahnu svoje zbrane, konečne začnú inhalovať čerstvý vzduch a odhodlaní zaplavia ulice... Lenže keby celý svet zaplavil mor, Žiar radšej obíde, nemal by tu koho zasiahnuť. Začiatok 2016 som strávila v Bratislave spoločne s kamarátkou. Síce sme spolužiačky už takmer 8 rokov, ale až teraz sme zistili, že si vlastne dosť dobre rozumieme a máme si čo povedať! Som veľmi vďačná, pretože po svojom boku mám úžasnú parťáčku na dlhé nákupy, spontánne výlety, človeka, ktorý mi rozumie, má perfektný zmysel pre humor, názory podobné tým mojim a v neposlednom rade aj človeka, ktorý mi pri mojom takmer stálom vymeškávaní poskytne svoje poznámky! Bol to fakt krásny zážitok! Od cesty vlakom so super ľuďmi až po turistickú ubytovňu, v ktorej sme sa takmer uvarili. Bratislavský ohňostroj vo mne tiež zanechal veľa, opäť som mala pocit na stupni"takmerzimomriavky" z toho akým je Zem krásnym miestom pre život, napriek všetkému zlu a hnilobe, ktoré sa tu vyskytuje a neustále pestuje...

Fotka dvoch motoriek predstavuje krásne letné zážitky. V jednej neďalekej dedinke máme starý dom. V priebehu leta tam chodíme každý týždeň, udržiavame ho, papáme veľa ovocia, zeleninky a vychutnávame si dedinskú atmošku. V Auguste sme sa tam spoločne s bratom a bratrancom rozhodli chodiť nocovať. Boli sme tam asi trikrát. Celkom dosť slabý signál, spôsobuje to, že sme v podstate odrezaní od premotivovaného online sveta. Náš typický večer začal 12 km jazdou na motorke z mesta do dediny. Nie len obyčajnou cestou, ale aj lesíkom, kde som sa vždy mohla aj v obrovskej motorkárskej prilbe, ktorá sa mi zakaždým takmer pretočila na druhú stranu hlavy, nadýchnuť úplne iného vzduchu. Väčšinou sme vyrazili už za tmy. Najprv bratranec odviezol mňa a potom sa vrátil pre brata. Je to vcelku starý dom a po zhliadnutí 10 sérii supernatural s mojím ocinom som vždy radšej počkala pred bránou aby som doňho nemusela vkročiť sama. Veď, čo keby ma náhodou chcel posadnúť démon, stať sa schránkou pre anjela alebo byť drasticky zavraždená nejakým duchom? Neskôr sme si niečo ugrillovali a potom sme sa vozili po dedine na motorkách.. Ja s bratrancom a bráško na svojej motorke, ktorú mal "uskladnenú" v jednej z komôr. Nočný pohľad na hviezdy, vietor vo vlasoch a precítenie každej sekundy šťastia z tak mála a pritom tak veľa.. Doteraz spomínam na ten krásny pocit. Zakaždým som sa tešila na jazdu na motorke, a keď sa raz vydám, očakávam, že môj nastávajúci bude mať aspoň babetu!!

Môj brat na motorke má predstavovať čas, ktorý trávim so svojou rodinou. Či už v domácom prostredí alebo "v teréne". Cením si každú jednu sekundu, pretože rodina je základ. Práve oni mi každý deň dávajú dôvod na to aby som žila... Nemyslím to tak, že nemám iné dôvody- ja svoj život milujem! Chcela som tým povedať hlavne to, že keď sa mi nič nedarí a keby som niekedy čistou náhodou mala samovražebné sklony. práve oni sú tí, kvôli ktorým by ma tieto myšlienky hneď opustili. Rodina nás predsa motivuje aby sme si šli za svojimi snami, pomáhajú nám prežívať najťažšie chvíle, tešia sa z tých krásnych a najväčšie plus je, keď ešte majú aj perfektný zmysel pre humor, ktorý akoby zázrakom zdedíme! (čas na smiech!) Viem, že budúci školský rok o takomto čase budem asi len spomínať na krásne chvíle v kruhu maminky, tatinka a brata, nakoľko budem na vysokej škole, a práve preto si cením každý jeden okamih!

Fotka s tou krásnou brunetkou má byť ďalšia spomienka na leto. O chvíľach s mojou soulmate som vám už písala, preto sa nebudem opakovať a dodám len, že toto leto bude ešte lepšie, asi to najlepšie, a už sa neviem dočkať!
A k čomu fotky nedokladám?
Zhrnúť celý rok do jedného, v pomere ku 365 dosť krátkeho článku je dosť ťažké. Okrem tohto všetkého som vďačná aj za množstvo iných krásnych vecí, o ktorých vám však písať nebudem, pretože už takto som vám zo svojho života odhalila pomerne dosť.

Aké sú moje predsavzatia?
Najprv by som rada napísala, že 31. december určite nie je čas na to aby sme zrazu niečo zmenili. To, čo chceme zmeniť by sme mali zmeniť hneď ako nás to napadne.. Keď už nie naraz, tak aspoň po malých krôčikoch. Avšak dať si nejaké predsavzatie, ktorého sa chcete držať celý rok je celkom pekné. Ja by som veľmi rada úspešne zmaturovala, konečne si vybrala školu, na ktorú pôjdem. Budem sa snažiť byť dobre naladená, a keď nie, čo najskôr nájsť dôvod môjho vykoľajenia a opäť sa dostať na dobrú cestu. Tiež chcem rozosmievať ľudí, na ktorých mi záleží, tráviť s nimi čo najviac času a.. Mnoho ďalšieho :)

Aby som nezabudla.. Je to trošku oneskorené, ale všetkým, ktorí ste sa dostali až "na dno" môjho dlhého výlevu srdca. Okeej, aj tým, čo ani nevedia, že existujem, prajem šťastný nový rok, mnoho úspechov a zážitkov, aby ste v starobe mali na čo spomínať a nemuseli ľutovať nevyužitých možností!

Čím to už konečne zakončím??

Ďalším odsekom plným viet?

Pár slovami?

Jedným slovom?

Písmenkom?

Bude to jednoduché.. Namiesto milióna ďalších slov jednoducho napíšem jedno.. /už fakt posledné!




ĎAKUJEM