LETO V BRATISLAVE: pracovala som 2 mesiace v McDonald's?

19. září 2016 v 21:18 | MišeL Stone™ |  Výlety/ Zážitky
Čauko všetci!
Tento článok bude opäť jeden z tých, v ktorých vám opisujem nejakú osobnú skúsenosť a chcem sa pochváliť nejakými fotkami. Takže opäť použijem tú kliché hlášku s pukancami: ,,Pohodlne sa usaďte, pripravte si pukance, za chvíľu začíname!"

Už som vám to všetkým asi spomínala (vážne? faakt?), ale toto leto som strávila v Bratislave. Nie, nemám tam žiadnu tetu, brata, sestru, babku, dedka alebo sesternicu z desiateho kolena. Jednoducho sme sa ešte cca v októbri s kamarátkou dohodli, že nie sme hlúpe a po maturite nebudeme doma sedieť na zadku a pozerať sa koncom augusta do kalendára s tým, že jediné pekné spomienky, ktoré sa nám zapísali do pamäte sú na nejaký blbý seriál. V priebehu školského roka sme sa jedna druhej niekoľkokrát vypytovali či naša dohoda stále platí, a aj keď sme sa obávali, že to celé padne, zmaturovali sme a po pár týźdňoch, keď už bol ten správny čas sme sa stretli (alebo vlastne len premiestnili z nášho bytu do toho jej, pretože sme spolu boli 24/7) a poscrollovali niekoľko stránok s inzerátmi. Neskúsené v živote nepracujúce a rovnako nehľadajúce si prácu sme napísali cca na 20 inzerátov, pretože sme žili v klamlivej domnienke, že nám nikto neodpovie. Najväčším prekvapením bolo, keď sme mali na ďalší deň mobil v jednom ohni. Z nejakého mne ešte neznámeho dôvodu sme zhodli, že by sme to riskli v mekáči a po asi 3 telefonátoch z McDonald's v rôznych častiach Bratislavy sme si dohodli pohovor. Samozrejme sme si prečítali asi 4 recenzie na prácu v mekáči, zhrozili sme sa a smutne sme sa na seba pozerali, že či je to vážne miesto, kde chceme pracovať. Teraz však môžem povedať s čistým svedomím, že tie recenzie okolo objektívneho názoru ani len neprešli, a niekto, kto si myslí, že ho rodičia budú živiť donekonečna skutočne vážne nezvládne ani len upratovanie tácok za 3,30 na hodinu.....

Keď nadišiel deň D a my sme sa zviezli vlakom do BA za účelom zúčastnenia sa asi 5 pohovorov (z ktorých sme reálne absolvovali dva) sa musel zmeniť aj môj plán, že budeme robiť len mesiac, museli sme sa zhodnúť na dvoch aby sa vyplatilo naučiť nás pracovať na niekoľkých stanoviskách a tak. Za čo som momentálne skutočne vďačná, pretože tie dva mesiace za to skutočne stáli a naučili ma toho tak veľa, že si to ani jeden z vás nedokáže predstaviť. Na výber sme nakoniec mali z dvoch McDonaldov- Zlaté piesky a Eurovea. Bývanie sme si našli čisto náhodne cez moju kamarátku, ktorá v Ba študuje a na leto potrebovala nájsť dvoch ľudí do izby, v ktorej bývala.. Náhoda? Ja si myslím, že nie. Ďalej som volala do Euroveáckeho mekáča, že prácu berieme a začiatkom júla sme schopné nastúpiť. Vybrali sme si správne.
Do Bratislavy som prišla ako akási modelovacia hmota zabalená v krabice. Z krabice som sa dostala asi vtedy, keď som si vybalila všetky veci a do dvoch sekúnd sa začala cítiť ako doma. (bodaj by aj nie, keď som si zbalila 3/4 nášho bytu) Kamarátka prišla až o deň neskôr, takže som sa "zabývavala" sama. Dosť som sa obávala, že budem v noci revať do vankúša a nadávať si, že som radšej nezostala doma s maminou a tatinom. Áno, chýbali mi, ale ten pocit, ktorý som mala večer po ľahnutí si do inej postele než tej svojej, na ktorú som už zvyknutá, ten bol neopísateľný. Nikdy som sa necítila tak voľne. Zrazu som si to uvedomila- mám najdlhšie prázdniny môjho života, zmaturovala som, na školu som už prijatá,... Jednoducho žiadne starosti, nič ma nemuselo trápiť. Zaspala som dosť rýchlo a s úsmevom na tvári.
Pred oficiálnym nástupom do práce sme sa ešte museli stretnúť aj s ďalšími potencionálnymi brigádnikmi kvôli podpísaniu papierov a prevzatiu uniformy. Nástup do práce nás čakal asi o 2 dni. Naša prvá zmena nás úplne odradila, pretože sme mali rannú a čistili sme poličky s topánkami, výlevku, záhradku... Jednoducho sa nám to v hlave uložilo a báli sme sa, že by sme mohli podobné veci robiť celé leto.. A navyše sme mali naplánovanú asi 8 hodinovú zmenu, ktorú sme mali skrátenú na 4-hodinovú. A ďalšia prehra pre nás bola to, keď sme sa pozreli ako máme naplánované ďalšie zmeny. Zo 14 dní sme mali pracovať asi 5. Takmer sme sa rozplakali, pretože z tak malej výplaty by sme si na konci mesiaca nedokázali pokryť ani len nájom. Porozprávali sme sa o tom s manažérkou a všetko dopadlo fajn, zmeny sa nám doplánovali a to čo sme robili na začiatku sa zmenilo hneď na ďalšej zmene, keď nás začali trénovať v kuchyni, Naše sklamanie hneď odišlo a my sme sa rozhodli, že si inú prácu hľadať nebudeme a zostávame.

Dva mesiace v cudzom prostredí medzi cudzími ľuďmi a bez každodenného obedu od maminky a seriálového večera bez ocinka ma toho naučili skutočne veľa. Nehovorím len o tom, že viem zloženie a gramáže cheeseburgera, hovorím o tom, že som sa naučila byť samostatnejšia a to bola super príprava na život v Brne, kde momentálne žijem kvôli vysokej škole- a tipujte s kým bývam! No a aby som nezačala o niečom inom, tak pokračujem, čo ma ešte toto leto naučilo/čo mi dalo..Okrem dosť užitočných životných skúseností som spoznala aj kopec nových ľudí. V McDonalde to jednoducho funguje najlepšie, pretože sme pracovali v okruhu svojich rovesníkov, všetci sme si tykali a užili kopec zábavy. Doteraz sa smejem na svojej nešikovnosti, keď mi popadalo asi 6 umelý nádob z poličiek, hluk na celý mekáč a namiesto toho aby som bola patrične slovne prefackaná sa všetci zaujímali len o to, či sa MNE nič nestalo, sú to zlatíčka!
Ale myslím si, že viac vám toho rozpoviem cez fotky :)

Samozrejme mi hneď od začiatku leta bolo jasné, že ma táto skúsenosť trošku zmení.. A presne preto som sa odvážila dať ostrihať po asi 5 rokoch.

Noo.. A tiež som chcela ďalšie tetovanie. Niečo čo by malo nejaký súvis s mojimi rodičmi a "metaforicky" by som ich mohla nosiť všade so sebou. Stálo ma to pár nepodarených návrhov a dlhé premýšľanie, ale nakoniec som na nich našila menšiu búdu. Už ma dobre poznajú a asi ich ničím neprekvapím, tak som ich poprosila, aby mi svojim rukopisom napísali svoje mená, že sa momentálne strašne nudím a zisťujem, po ktorom z nich som zdedila taký škaredý rukopis.. Haha, a potom sa mi ich mená randomne objavili pod ľavým prsom.

Ja a moje shopping days. Na konci tohto článku nájdete video s HAULOM, natáčala som len oblečenie, pretože by to bolo asi na hodinu, keby som vám ukazovala aj každý jeden pohárik, ktorý som si stihla kúpiť,

Najväčšie zlatíčko pod slnkom, ktoré to so mnou vydržalo 2 mesiace v Bratislave a momentálne so mnou býva aj v Brne. Okrem toho, že mi takto chutne navarila mi aj fotila outfitíky a dokázala sa čiastočne zmieniť aj s mojou ukecanosťou <3

Ja a kopec mojich selfie times... :D

Snapchat time

Keď som bola natoľko šikovná, že som vyhodila vankúšik na posteľ a zničila som náš provizórny luster.

Ďalšie stories

Veľká koláž plná spomienok na jeden z najkrajších dní môjho života. Ešte približne v novembri sme si s Luckou pozerali rozličné videá z festov. Práve vtedy som kúpila lístky na Grape. Zrazu mi ukázala video zo Szigetu s tým, že raz, keď bude veľká (áno, stále sa takto vyjadrujem), tak tam pôjde. Len tak for fun sme si pozreli line up. Years & years, Sia a the Neighbourhood... Na niekoľko sekúnd sa nám zatajil dych a potom som jej povedala "Pozri sa, kedy vystupujú, ak sú všetci v jeden deň, tak ideme!" a aká je pravdepodobnosť, že 3 naše obľúbené skupiny/interpreti sa vyskytnú v jeden deň na Szigete? Až taká, že sme si kúpili lístky a festival si poriadne užili. Tých 27 hodín bez spánku, teda.. tých 10 min pod randomným altánkom nepočítam, za to fakt stálo! O 2-hej sme boli tak energicky a emočne vypäté, že nás prebudil len nejaký dnb DJ, a tak sme si prvýkrát vyskúšali aj tanec na drumke.. Samozrejme to bolo dosť výnimočné, pretože okrem trávy sme tam nijaké iné drogy nevideli, čo je dosť nezvyčajné, nakoľko drumky na Slovensku sú viac o drogách ako o hudbe. Preto to bola asi prvá a posledná dnb party, ktorú sme si odtancovali. Každopádne som z toho bola nadšená, pretože konečne mal "epileptický záchvat" aj niekto iný ako len ja.. Vlastne každý človek, ktorý tam vtedy tancoval. Ak budeme budúci rok bohaté, odpraceme sa na Sziget na celý týždeň, pretože to skutočne stálo za všetko, čo sme podstúpili! :)

A nakoniec bye koláž
a
video
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama