Výlety/ Zážitky

LETO V BRATISLAVE: pracovala som 2 mesiace v McDonald's?

19. září 2016 v 21:18 | MišeL Stone™
Čauko všetci!
Tento článok bude opäť jeden z tých, v ktorých vám opisujem nejakú osobnú skúsenosť a chcem sa pochváliť nejakými fotkami. Takže opäť použijem tú kliché hlášku s pukancami: ,,Pohodlne sa usaďte, pripravte si pukance, za chvíľu začíname!"

Už som vám to všetkým asi spomínala (vážne? faakt?), ale toto leto som strávila v Bratislave. Nie, nemám tam žiadnu tetu, brata, sestru, babku, dedka alebo sesternicu z desiateho kolena. Jednoducho sme sa ešte cca v októbri s kamarátkou dohodli, že nie sme hlúpe a po maturite nebudeme doma sedieť na zadku a pozerať sa koncom augusta do kalendára s tým, že jediné pekné spomienky, ktoré sa nám zapísali do pamäte sú na nejaký blbý seriál. V priebehu školského roka sme sa jedna druhej niekoľkokrát vypytovali či naša dohoda stále platí, a aj keď sme sa obávali, že to celé padne, zmaturovali sme a po pár týźdňoch, keď už bol ten správny čas sme sa stretli (alebo vlastne len premiestnili z nášho bytu do toho jej, pretože sme spolu boli 24/7) a poscrollovali niekoľko stránok s inzerátmi. Neskúsené v živote nepracujúce a rovnako nehľadajúce si prácu sme napísali cca na 20 inzerátov, pretože sme žili v klamlivej domnienke, že nám nikto neodpovie. Najväčším prekvapením bolo, keď sme mali na ďalší deň mobil v jednom ohni. Z nejakého mne ešte neznámeho dôvodu sme zhodli, že by sme to riskli v mekáči a po asi 3 telefonátoch z McDonald's v rôznych častiach Bratislavy sme si dohodli pohovor. Samozrejme sme si prečítali asi 4 recenzie na prácu v mekáči, zhrozili sme sa a smutne sme sa na seba pozerali, že či je to vážne miesto, kde chceme pracovať. Teraz však môžem povedať s čistým svedomím, že tie recenzie okolo objektívneho názoru ani len neprešli, a niekto, kto si myslí, že ho rodičia budú živiť donekonečna skutočne vážne nezvládne ani len upratovanie tácok za 3,30 na hodinu.....

Keď nadišiel deň D a my sme sa zviezli vlakom do BA za účelom zúčastnenia sa asi 5 pohovorov (z ktorých sme reálne absolvovali dva) sa musel zmeniť aj môj plán, že budeme robiť len mesiac, museli sme sa zhodnúť na dvoch aby sa vyplatilo naučiť nás pracovať na niekoľkých stanoviskách a tak. Za čo som momentálne skutočne vďačná, pretože tie dva mesiace za to skutočne stáli a naučili ma toho tak veľa, že si to ani jeden z vás nedokáže predstaviť. Na výber sme nakoniec mali z dvoch McDonaldov- Zlaté piesky a Eurovea. Bývanie sme si našli čisto náhodne cez moju kamarátku, ktorá v Ba študuje a na leto potrebovala nájsť dvoch ľudí do izby, v ktorej bývala.. Náhoda? Ja si myslím, že nie. Ďalej som volala do Euroveáckeho mekáča, že prácu berieme a začiatkom júla sme schopné nastúpiť. Vybrali sme si správne.
Do Bratislavy som prišla ako akási modelovacia hmota zabalená v krabice. Z krabice som sa dostala asi vtedy, keď som si vybalila všetky veci a do dvoch sekúnd sa začala cítiť ako doma. (bodaj by aj nie, keď som si zbalila 3/4 nášho bytu) Kamarátka prišla až o deň neskôr, takže som sa "zabývavala" sama. Dosť som sa obávala, že budem v noci revať do vankúša a nadávať si, že som radšej nezostala doma s maminou a tatinom. Áno, chýbali mi, ale ten pocit, ktorý som mala večer po ľahnutí si do inej postele než tej svojej, na ktorú som už zvyknutá, ten bol neopísateľný. Nikdy som sa necítila tak voľne. Zrazu som si to uvedomila- mám najdlhšie prázdniny môjho života, zmaturovala som, na školu som už prijatá,... Jednoducho žiadne starosti, nič ma nemuselo trápiť. Zaspala som dosť rýchlo a s úsmevom na tvári.
Pred oficiálnym nástupom do práce sme sa ešte museli stretnúť aj s ďalšími potencionálnymi brigádnikmi kvôli podpísaniu papierov a prevzatiu uniformy. Nástup do práce nás čakal asi o 2 dni. Naša prvá zmena nás úplne odradila, pretože sme mali rannú a čistili sme poličky s topánkami, výlevku, záhradku... Jednoducho sa nám to v hlave uložilo a báli sme sa, že by sme mohli podobné veci robiť celé leto.. A navyše sme mali naplánovanú asi 8 hodinovú zmenu, ktorú sme mali skrátenú na 4-hodinovú. A ďalšia prehra pre nás bola to, keď sme sa pozreli ako máme naplánované ďalšie zmeny. Zo 14 dní sme mali pracovať asi 5. Takmer sme sa rozplakali, pretože z tak malej výplaty by sme si na konci mesiaca nedokázali pokryť ani len nájom. Porozprávali sme sa o tom s manažérkou a všetko dopadlo fajn, zmeny sa nám doplánovali a to čo sme robili na začiatku sa zmenilo hneď na ďalšej zmene, keď nás začali trénovať v kuchyni, Naše sklamanie hneď odišlo a my sme sa rozhodli, že si inú prácu hľadať nebudeme a zostávame.

Dva mesiace v cudzom prostredí medzi cudzími ľuďmi a bez každodenného obedu od maminky a seriálového večera bez ocinka ma toho naučili skutočne veľa. Nehovorím len o tom, že viem zloženie a gramáže cheeseburgera, hovorím o tom, že som sa naučila byť samostatnejšia a to bola super príprava na život v Brne, kde momentálne žijem kvôli vysokej škole- a tipujte s kým bývam! No a aby som nezačala o niečom inom, tak pokračujem, čo ma ešte toto leto naučilo/čo mi dalo..Okrem dosť užitočných životných skúseností som spoznala aj kopec nových ľudí. V McDonalde to jednoducho funguje najlepšie, pretože sme pracovali v okruhu svojich rovesníkov, všetci sme si tykali a užili kopec zábavy. Doteraz sa smejem na svojej nešikovnosti, keď mi popadalo asi 6 umelý nádob z poličiek, hluk na celý mekáč a namiesto toho aby som bola patrične slovne prefackaná sa všetci zaujímali len o to, či sa MNE nič nestalo, sú to zlatíčka!
Ale myslím si, že viac vám toho rozpoviem cez fotky :)

Samozrejme mi hneď od začiatku leta bolo jasné, že ma táto skúsenosť trošku zmení.. A presne preto som sa odvážila dať ostrihať po asi 5 rokoch.

Noo.. A tiež som chcela ďalšie tetovanie. Niečo čo by malo nejaký súvis s mojimi rodičmi a "metaforicky" by som ich mohla nosiť všade so sebou. Stálo ma to pár nepodarených návrhov a dlhé premýšľanie, ale nakoniec som na nich našila menšiu búdu. Už ma dobre poznajú a asi ich ničím neprekvapím, tak som ich poprosila, aby mi svojim rukopisom napísali svoje mená, že sa momentálne strašne nudím a zisťujem, po ktorom z nich som zdedila taký škaredý rukopis.. Haha, a potom sa mi ich mená randomne objavili pod ľavým prsom.

Ja a moje shopping days. Na konci tohto článku nájdete video s HAULOM, natáčala som len oblečenie, pretože by to bolo asi na hodinu, keby som vám ukazovala aj každý jeden pohárik, ktorý som si stihla kúpiť,

Najväčšie zlatíčko pod slnkom, ktoré to so mnou vydržalo 2 mesiace v Bratislave a momentálne so mnou býva aj v Brne. Okrem toho, že mi takto chutne navarila mi aj fotila outfitíky a dokázala sa čiastočne zmieniť aj s mojou ukecanosťou <3

Ja a kopec mojich selfie times... :D

Snapchat time

Keď som bola natoľko šikovná, že som vyhodila vankúšik na posteľ a zničila som náš provizórny luster.

Ďalšie stories

Veľká koláž plná spomienok na jeden z najkrajších dní môjho života. Ešte približne v novembri sme si s Luckou pozerali rozličné videá z festov. Práve vtedy som kúpila lístky na Grape. Zrazu mi ukázala video zo Szigetu s tým, že raz, keď bude veľká (áno, stále sa takto vyjadrujem), tak tam pôjde. Len tak for fun sme si pozreli line up. Years & years, Sia a the Neighbourhood... Na niekoľko sekúnd sa nám zatajil dych a potom som jej povedala "Pozri sa, kedy vystupujú, ak sú všetci v jeden deň, tak ideme!" a aká je pravdepodobnosť, že 3 naše obľúbené skupiny/interpreti sa vyskytnú v jeden deň na Szigete? Až taká, že sme si kúpili lístky a festival si poriadne užili. Tých 27 hodín bez spánku, teda.. tých 10 min pod randomným altánkom nepočítam, za to fakt stálo! O 2-hej sme boli tak energicky a emočne vypäté, že nás prebudil len nejaký dnb DJ, a tak sme si prvýkrát vyskúšali aj tanec na drumke.. Samozrejme to bolo dosť výnimočné, pretože okrem trávy sme tam nijaké iné drogy nevideli, čo je dosť nezvyčajné, nakoľko drumky na Slovensku sú viac o drogách ako o hudbe. Preto to bola asi prvá a posledná dnb party, ktorú sme si odtancovali. Každopádne som z toho bola nadšená, pretože konečne mal "epileptický záchvat" aj niekto iný ako len ja.. Vlastne každý človek, ktorý tam vtedy tancoval. Ak budeme budúci rok bohaté, odpraceme sa na Sziget na celý týždeň, pretože to skutočne stálo za všetko, čo sme podstúpili! :)

A nakoniec bye koláž
a
video

GOODBYE 2015

3. ledna 2016 v 1:48 | MišeL Stone™
Nový článok na seba konečne nenechal dlho čakať. Opäť spokojne sedím za notebookom s otvoreným editorom článkov a ťukám do klávesnice. Písanie ma strašne baví, ale je to ako každé hobby- pokiaľ sa doňho nútite stráca na svojom význame.


GOODBYE 2015 je posledný článok venovaný roku 2015. (čo je asi celkom logické, lebo už je rok 2016) Tento dátum (konkrétne 3.1. 2016, keby bol niekto z vás ešte stále po tak ťažkej opici, že si ešte nie je vedomý nového začiatku) je dostatočne prijateľný na to, aby som mohla písať o minulom roku, pretože dva posledné dni som sa k tomu nemohla dokopať a takéto celoročné zhrnutie by som určite napísala tak o mesiac... A to by bolo úplne od veci.


Rok 2015 bol plný úspechov, prekvapení, no samozrejme aj pádov a sklamaní. Ale o tom je život. Asi to znie ako obrovské kliché, ktoré napíše každý wannabe bloger a človek snažiaci sa o deep myšlienky, ale podľa mňa je to len čistá pravda zhrnutá do pár slov.. Čierne na bielom. Podstatné je tešiť sa z toho dobrého a vziať si ponaučenie z toho zlého. Tento princíp je oveľa lepší a účinnejší ako zbytočná sebaľútosť, ktorou len obťažujeme naše okolie. Rok 2015 mi dal mnoho príležitostí, aby som o tom len nepísala, ale zapísala si to za uši. Pravdou je aj to, že polovicu ľudí naše problémy nezaujímajú a druhá polovica nám problémy potajme praje. Tri odseky textu už mám za sebou (asi sú takmer bez pointy), a práve preto by som veľmi rada začala pomaly odkrývať jadro článku.

Aké veľké zmeny sa udiali v mojom živote? A za čo všetko som mohla byť roku 2015 vďačná? Čím všetkým ma obohatil nie len hmotne ale aj duševne?

Jedným z najväčších plusov roka 2015 bolo, že som sa konečne naučila variť a piecť. Aj keď drvivú väčšinu z jedál, ktoré dokážem pripraviť tvoria najmä tie najviac používané hashtagy ako #glutenfree #sugarfree #healthy ... Nie je to len kvôli mojej premotivovanosti, ale aj kvôli intolerancii lepku, o ktorej som sa v roku 2015 dozvedela. Ešte, že si to viem aspoň pekne odôvodniť!
Aby ste to lepšie pochopili. Nasledujúca koláž patrí neumeleckým fotkám, ktoré v mojom živote niečo zmenili...
Prvá fotka zobrazuje záber z nemocnice, keď som pár týždňov pred mojimi narodeninami ležala na detskom kvôli zdravotným problémom. Hrozne som sa bála aby to nebolo nič vážne, ale samozrejme, nepripúšťala som si, že by to vôbec mohlo byť niečo vážne. Už vtedy som si povedala "odteraz nebudem mrhať mojim časom, budem využívať všetky možnosti, ktoré mi život ponúkne, hlavne tie, ktoré ma niečím nadchnú, pretože zvládnuť sa dá všetko a ten, kto chce, tak si za tým ide a ten, kto nechce, hľadá výhovorky!" Na istý čas som v škole dosť povolila a trávila svoj voľný čas tak ako sa mi v tej chvíli zachcelo. K ľuďom som začala byť viac úprimná (dosť úprimná som bola už aj predtým), ...

Tiež som si stihla dokončiť vodičák a šoférovať auto po boku môjho tatina. Na jednej strane ma to veľmi baví, ale na druhej mám stále menší strach z predstavy, že si za stieračom tatovho auta nájdem lístok s pokutou, ktorú samozrejme bude musieť zaplatiť on, lebo ja si šetrím na príležitostné a spontánne výdaje spojené s jedlom, oblečením, kozmetikou a whatever.. A samozrejme na výlet v roku 201_ do Ameriky. (_ znamená neurčitosť)

Posledná fotka koláže predstavuje konečne dokončenú izbu pre dvoch tínedžerov- a teda pre mňa a môjho milovaného bračeka. Naša stará bola priveľmi detská, ku podivu farebná a nemala som v nej dobrý pocit. Teraz je naša izba v najlepších odtieňoch a stala sa mojím najobľúbenejším miestom príležitostného zabíjania času. V skratke- veľmi rada v nej trávim čas. Cítim sa v nej bezpečne a po zatiahnutí záclon, ktoré sú mimochodom šedé so strieborným odleskom, juhuhuhuhu, sa cítim ako vo vlastnej krabičke, (takmer vlastnej, skoro som zabudla na brata) kde vôbec nevnímam dianie za oknom.. A to doslovne, nakoľko mám v izbe stále tmu, a tak sa mi párkrát stane, že vstanem o dosť neskôr.
Keby som na jeden obrázok mala narvať všetky veci, ktoré som si v roku 2015 stihla kúpiť, scrollovali by sme to spoločne až do rána- preto len 3 fotky.
Nakoľko tento článok tvoria viac menej len instagramové fotky, na tejto koláži nie sú všetky moje cestovateľské zážitky. Síce som toho nenacestovala až tak veľa, ale vážim si každé "vypadnutie" z môjho rodného mesta, počas ktorého som si mohla oddychnúť a spoznať niečo nové.

Síce som od blogovania minulý rok trošku poľavila, tento rok chcem byť oveľa viac aktívnejšia a venovať sa tomu, čo ma tak veľmi baví! Fotenia, outfity, móda, písanie, blogovanie, ... V skratke OBROVSKÁ časť, ktorá tvorí moje ja a charakterizuje ma, preto v tom určite chcem (a aj budem!!!) pokračovať a zlepšovať sa. Vďaka blogovaniu som spoznala skvelých ľudí, dostala mnoho príležitostí a tiež som sa toho dosť naučila.
Keby som mala na prstoch spočítať všetky krásne zážitky, ktoré nemuseli stáť takmer nič okrem času (rozumne využitého času!!), potrebovala by som ďalších tristo párov končatín.

Začnem hneď od prvej fotky, idem v podstate od konca... Nový rok som nechcela stráviť ako každý, chcela som aby bol niečím výnimočný a nezabudnuteľný, pretože popravde, všetky Silvestre sa mi zlievajú do jedného. Jednoducho povedané- všetky boli rovnaké a okrem odpočítavania s rodinkou v obývačke neboli ničím čarovné. Zakaždým to isté nudné mesto a stále menej a menej ľudí. Celoročne tu vládne akási zombie apokalypsa.. Nik nevychádza z domu, a keď konečne nastane Silvester, čakala by som, že všetci, čo to tu ešte prežili vytiahnu svoje zbrane, konečne začnú inhalovať čerstvý vzduch a odhodlaní zaplavia ulice... Lenže keby celý svet zaplavil mor, Žiar radšej obíde, nemal by tu koho zasiahnuť. Začiatok 2016 som strávila v Bratislave spoločne s kamarátkou. Síce sme spolužiačky už takmer 8 rokov, ale až teraz sme zistili, že si vlastne dosť dobre rozumieme a máme si čo povedať! Som veľmi vďačná, pretože po svojom boku mám úžasnú parťáčku na dlhé nákupy, spontánne výlety, človeka, ktorý mi rozumie, má perfektný zmysel pre humor, názory podobné tým mojim a v neposlednom rade aj človeka, ktorý mi pri mojom takmer stálom vymeškávaní poskytne svoje poznámky! Bol to fakt krásny zážitok! Od cesty vlakom so super ľuďmi až po turistickú ubytovňu, v ktorej sme sa takmer uvarili. Bratislavský ohňostroj vo mne tiež zanechal veľa, opäť som mala pocit na stupni"takmerzimomriavky" z toho akým je Zem krásnym miestom pre život, napriek všetkému zlu a hnilobe, ktoré sa tu vyskytuje a neustále pestuje...

Fotka dvoch motoriek predstavuje krásne letné zážitky. V jednej neďalekej dedinke máme starý dom. V priebehu leta tam chodíme každý týždeň, udržiavame ho, papáme veľa ovocia, zeleninky a vychutnávame si dedinskú atmošku. V Auguste sme sa tam spoločne s bratom a bratrancom rozhodli chodiť nocovať. Boli sme tam asi trikrát. Celkom dosť slabý signál, spôsobuje to, že sme v podstate odrezaní od premotivovaného online sveta. Náš typický večer začal 12 km jazdou na motorke z mesta do dediny. Nie len obyčajnou cestou, ale aj lesíkom, kde som sa vždy mohla aj v obrovskej motorkárskej prilbe, ktorá sa mi zakaždým takmer pretočila na druhú stranu hlavy, nadýchnuť úplne iného vzduchu. Väčšinou sme vyrazili už za tmy. Najprv bratranec odviezol mňa a potom sa vrátil pre brata. Je to vcelku starý dom a po zhliadnutí 10 sérii supernatural s mojím ocinom som vždy radšej počkala pred bránou aby som doňho nemusela vkročiť sama. Veď, čo keby ma náhodou chcel posadnúť démon, stať sa schránkou pre anjela alebo byť drasticky zavraždená nejakým duchom? Neskôr sme si niečo ugrillovali a potom sme sa vozili po dedine na motorkách.. Ja s bratrancom a bráško na svojej motorke, ktorú mal "uskladnenú" v jednej z komôr. Nočný pohľad na hviezdy, vietor vo vlasoch a precítenie každej sekundy šťastia z tak mála a pritom tak veľa.. Doteraz spomínam na ten krásny pocit. Zakaždým som sa tešila na jazdu na motorke, a keď sa raz vydám, očakávam, že môj nastávajúci bude mať aspoň babetu!!

Môj brat na motorke má predstavovať čas, ktorý trávim so svojou rodinou. Či už v domácom prostredí alebo "v teréne". Cením si každú jednu sekundu, pretože rodina je základ. Práve oni mi každý deň dávajú dôvod na to aby som žila... Nemyslím to tak, že nemám iné dôvody- ja svoj život milujem! Chcela som tým povedať hlavne to, že keď sa mi nič nedarí a keby som niekedy čistou náhodou mala samovražebné sklony. práve oni sú tí, kvôli ktorým by ma tieto myšlienky hneď opustili. Rodina nás predsa motivuje aby sme si šli za svojimi snami, pomáhajú nám prežívať najťažšie chvíle, tešia sa z tých krásnych a najväčšie plus je, keď ešte majú aj perfektný zmysel pre humor, ktorý akoby zázrakom zdedíme! (čas na smiech!) Viem, že budúci školský rok o takomto čase budem asi len spomínať na krásne chvíle v kruhu maminky, tatinka a brata, nakoľko budem na vysokej škole, a práve preto si cením každý jeden okamih!

Fotka s tou krásnou brunetkou má byť ďalšia spomienka na leto. O chvíľach s mojou soulmate som vám už písala, preto sa nebudem opakovať a dodám len, že toto leto bude ešte lepšie, asi to najlepšie, a už sa neviem dočkať!
A k čomu fotky nedokladám?
Zhrnúť celý rok do jedného, v pomere ku 365 dosť krátkeho článku je dosť ťažké. Okrem tohto všetkého som vďačná aj za množstvo iných krásnych vecí, o ktorých vám však písať nebudem, pretože už takto som vám zo svojho života odhalila pomerne dosť.

Aké sú moje predsavzatia?
Najprv by som rada napísala, že 31. december určite nie je čas na to aby sme zrazu niečo zmenili. To, čo chceme zmeniť by sme mali zmeniť hneď ako nás to napadne.. Keď už nie naraz, tak aspoň po malých krôčikoch. Avšak dať si nejaké predsavzatie, ktorého sa chcete držať celý rok je celkom pekné. Ja by som veľmi rada úspešne zmaturovala, konečne si vybrala školu, na ktorú pôjdem. Budem sa snažiť byť dobre naladená, a keď nie, čo najskôr nájsť dôvod môjho vykoľajenia a opäť sa dostať na dobrú cestu. Tiež chcem rozosmievať ľudí, na ktorých mi záleží, tráviť s nimi čo najviac času a.. Mnoho ďalšieho :)

Aby som nezabudla.. Je to trošku oneskorené, ale všetkým, ktorí ste sa dostali až "na dno" môjho dlhého výlevu srdca. Okeej, aj tým, čo ani nevedia, že existujem, prajem šťastný nový rok, mnoho úspechov a zážitkov, aby ste v starobe mali na čo spomínať a nemuseli ľutovať nevyužitých možností!

Čím to už konečne zakončím??

Ďalším odsekom plným viet?

Pár slovami?

Jedným slovom?

Písmenkom?

Bude to jednoduché.. Namiesto milióna ďalších slov jednoducho napíšem jedno.. /už fakt posledné!




ĎAKUJEM

WEEKEND IN BRNO

8. listopadu 2015 v 19:05 | MišeL Stone™
Aloha!

Tento školský rok som maturantka, čo znamená, že sa blíži moja stužková (za mesiac), čo znamená, že mám už len mesiac na kúpenie šiat a všetkého ostatného, čoznamená, že sa asi zbláznim, ak tento týždeň opäť nič nekúpim. Za nákupným účelom som bola v Brne u sesternice. V piatok som cestovala vlakom asi 5 hodín a do Brna som sa dostala okolo pol desiatej? Nepamätám sa.. Trošku sme sa pomotkali po meste, sadli sme si na sushi, na drink a neskôr sme sa vypravili na byt.

Sobota sa začala okolo pol desiatej, keď sme vstávali. O pol jedenástej sme sa odviezli autobusom do mesta a misia sa mohla začať. Plesová sezóna už odštartovala, ale šaty vhodné na spoločenské udalosti, samozrejme, nikde nemali. Kúpila som si všetko možné, ale šaty som si domov neodniesla, čo mi vôbec neprekáža! Pretože mám perfektnú flitrovanú košeľu, pásikavý rolák, nový šál a jedlo! A tiež možnosť vypadnúť z mesta, v ktorom žijem je sláva! Skutočne som si to tam užila. Včera sme nachodili asi 15 km po obchodoch, sekáčoch a nákupných centrách. Najviac času sme strávili v bio reštaurácií a pri skúšaní čižiem! Bio obchody boli na samom rohu a nekúpenie nejakého papania by som si asi neodpustila,pretože nakupovanie potravín niekedy zbožňujem viac ako nákupy oblečenia! Okrem toho sme sa pekne poprechádzali za prítomnosti čerstvého vzduchu a odťažili sme aj peňaženky, ktoré nám môžu byť vďačné (a my im tiež)! Už dlho som neabsolvovala 10-hodinové nákupy, a preto som bola za tento maratón veľmi rada.

Dnes sme opäť začali a bohužiaľ aj skončili v bio reštaurácií.. Tento krát sme tam raňajkovali a pochutnávali sme si na koláčiku a ovocnej šťave. Kúpila som si aj obed na cestu, pretože takmer 5 hodín je takmer 5 hodín! (cestovania)

Vo vlaku som sa naučila literatúru a pozerala som videá, aby mi čas rýchlejšie ubehol. Teraz som už konečne doma a čaká ma menšie upratovanie, zopakovanie si slovenčiny, upírske denníky a spánok.. Tento týždeň bude náročný, pretože ako vždy píšeme nejaké písomky, okrem toho mám budúci týždeň skúšky z autoškoly a....

Šaty pôjdem poobzerať ešte tento týždeň a pokiaľ žiadne nenájdem, objednám si ich z nejakého e-shopu a už si tým nebudem doslovne STRPČOVAŤ život :D .. Neviem, či som príliš náročná alebo v obchodoch fakt nič nemali! Držte mi palce..

Obedíky
2 po prvýkrát v jednom! Starbucks a makarónky :)
CCC a hodinové skúšanie
Tieto topánky sme si proste museli vyskúšať!
Dnešné raňajky pred dlhou cestou :)

TURKEY 2015

13. října 2015 v 23:37 | MišeL Stone™
Ahoj! Asi je dosť podozrivé, že pridávam ďalší post už druhý deň po sebe, ale nemohla som si pomôcť. V nemocnici som mala dostatok času na to aby som konečne zostrihala videá z dovolenky a spravila z toho nejaký výstup. V Turecku sme boli cca pred mesiacom a ja vám až teraz prinášam niekoľko fotografií a 2 videá.. HANBAAAAAAAAAAAA

Myslím si, že nie je nič lepšie ako septembrová dovolenka neexistuje! Zatiaľ čo väčšina ľudí zarezáva prvé dni v škole, ja sa vyvaľujem na pláži a predlžujem si prázdniny. Tento rok tomu však bolo posledný krát, nakoľko od budúceho roka som vysokoškoláčka, haha.

Horúce dni Turecka som úplne milovala, pretože v tom čase boli na Slovensku nižšie teploty ako som bola po lete zvyknutá. Čas strávený s mojou rodinou je pre mňa vždy to najcennejšie, pretože spolu všetci máme úplne megasuperúžasneneuveriteľnebrutálnenevšednebombastický vzťah. Tým pádom som na dovolenku nešla so svojimi rodičmi a bratom, ale s partiou najlepších ľudí pod slnkom a najlepšou partiou vôbec!

Okrem kúpania sa v bazéne, mori a prechádzok som strašne chcela vyjsť za brány hotela a trošku to tam preskúmať. Práve preto som ocina ešte doma nahovorila na JEEP SAFARI. Na hoteli sa však k nám privtrel aj bráško. Vďaka tomuto výletu sme si naplno užili dávku adrenalínu a skvelej zábavy. Popozerali sme si Alanyu aj z iného uhla a okrem obrovského množstva vody a blata sme si na hotel priniesli aj ďalšiu krásnu spoločnú spomienku. Prikladám vám aj video, v ktorom uvidíte viac :)

THE BEST JULY EVER!

3. srpna 2015 v 23:31 | MišeL Stone™
Poznáte tie nostalgické chvíle, keď len tak sedíte, spomienky sa vám v hlave prehrávajú v podobe celovečerného filmu a vy tak strašne nechcete byť smutný, ale ono to jednoducho nejde, pretože viete, že to krásne obdobie sa skončilo? Presne tak sa teraz cítim ja. Nezvyknem často písať o svojich pocitoch na blog, pretože mám denníček, ale teraz by som sa s vami rada podelila aj o niečo osobnejšie než sú recenzie na kozmetiku a nové outfity. Tiež nezvyknm často plakať, okej niekedy ma rozplače aj roztomilé šteniatko, ale myslím si, že po tomto článku ma aspoň z časti budete cítiť! (vysvetlenie neskôr) Tento článok som chcela napísať až o pár dní, keď ten smútok a nostalgia ustane, ale keď už som teraz taká rozcítená, musím to využiť.

Kde len začať?...
Keď som bola menšia, chodila som sa hrávať na dvor s ďalšími susedkami. Raz za nami prišlo ďalšie dievčatko, ktoré malo tou dobou ešte blonďaté vlasy, a presne tam nastal zlomový okamih môjho života. Zistili sme, že máme ohromne veľa spoločného a už ako deti zo základnej školy sa z nás stali skvelé kamarátky. Skvelé? Najlepšie! Nebolo by na tom nič zlé, keby taký úžasný človek nebýval v Arizone a nechodil na Slovensko len každé 2 roky, však? Príde mi to ako naschvál...
Každé leto s týmto dievčatkom je pre mňa niečo ako splnené želanie od zlatej rybičky. Neverila som, že niekedy na tomto svete objavím svoju soulmate, ale myslím si, že po niekoľkých letách s ňou je to viac než jasné- zvládla som to. Asi je blbé naďalej vám opisovať aká je úžasná, keď k tomu doposiaľ nemáte žiaden dôkaz a ešte ani neviete, že jej meno je Sylvia a dnes už nie je blondínka, ale brunetka. Rada by som teda začala :)
Naše spomienky na letné prázdniny už od útleho veku, a teda tie z detstva, sú krásne a plné skvelých zážitkov, ktoré boli plne adekvátne k nášmu veku /nie, v 13 sme sa nechodili sfetovať na párty v najbližšom pajzli/. Hojdali sme sa na hojdačkách, chodili po našom škaredom meste, kúpali sa vo fontáne, kde si teraz niektorí jedinci čistia bicykle, a pozerali sme spolu rôzne seriály.

Toto leto sme už však boli opäť o 2 roky staršie, a preto to vyzeralo inak /nie, stále sme sa nebavili sfetované na párty/ Už od júna som sa tešila, že 2 roky ubehli ako voda, ako len môže voda behať? a pomaly som odpočítavala dni do prázdnin a dátumu, kedy moja najobľúbenejšia brunetka opäť opustí svoju rozprávkovú krajinu a príde to tohto pekla na zemi/viem, že sú aj horšie štáty, len súdim čo vidím a cítim/... Yes, závidím jej. Kto by nechcel žiť v Amerike a do krajiny ako je Slovensko ísť len na "dovolenku" ? Keď mi od nej prišli správa na messengeri, že je pred mojim vchodom, vyletela som z bytu ako neriadená streľa a musela som ju vyobjímať. Po prvej podvečernej prechádzke sme obe zistili, že sme sa až tak veľmi nezmenili, a keď aj, tak naše názory opäť zostali v rovnakej rovine. Niekedy mám pocit, že sme dvojvaječné dvojčatá jedna z nás bola adoptovaná, pretože spoločne by nás nikto nezvládol.
Aj napriek tomu, že nás delí oceán sme a vždy aj budeme najlepšie kamarátky. Najlepšie na tom všetko je, že počas 2 rokov, ktoré sme bez seba si takmer vôbec nepíšeme, neskypujeme, ale keď príde aj tak sa stále poznáme a vieme o sebe takmer všetko- a čo nie, to sa rýchlo dozvieme.
Niekoľko dní sme spolu strávili v Žiari. Cvičili sme spolu /čo bola skvelá zmena, pretože som vlk samotár a pri cvičení spoločnosť nemám rada/, jedli sme spolu /konečne sa našiel niekto, kto jedol čo ja/, sledovali sme spolu seriály, rozprávali sme sa, bili sme sa, nadávali sme si... Vždy tu bola pre mňa aby mi zaviazala šnúrku na topánke, objala, keď som to najviac potrebovala, ukľudňovala ma tým najhorším spôsobom, pretože vždy povedala niečo ešte horšie.. A to ako v niektorých prípadoch failila slovenčinu- to bolo neskutočné! Nikdy nevedela ako sa cítim ona ma "cítila", keď sa niečo pokazilo, tak to bolo "zlomené", neprežehnávala sa, ale krížila a nie "v mene otca i syna..." ale "v mene otca i syna i dcéry aneviemkohoešte".. Je to strašná trubka, ale ja ju jednoducho ľúbim! Okrem Žiaru, kde žijem sme spolu strávili týždeň v BA, kde majú byt. Nakoľko do BA chodím len so školou, pretože s rodičmi sa nám tam moc nechce, bola som ohromne vďačná za možnosť odísť zo svojho rodného mesta, ktoré len tak mimochodom nemám rada, keby ste to ešte nevedeli. Týždeň v BA bol najlepší týždeň za posledných niekoľko rokov. Chodenie do fitka, cestovanie električkou, nakupovanie (počas ktorého ma Siska chcela zabiť, pretože som bola unstoppable), pitie bubbleology, veeľa chodenia, seriálov, "málo" spánku a maximálna voľnosť. Stačilo stáť na moste počas tmavého večera, hrať sa na Titanic a pozerať sa.. Neviem koľkí ľudia milujú Bratislavu tak, ako veľmi ju teraz milujem ja. Mám na ňu plno krásnych spomienok so svojou perfektnou soulmate a vždy, keď sa tam dotrepem viem, že sa podvedome budem usmievať ako to robia malé deti.
Všetko čo bolo možné som fotila, všetko som točila. Krajšiu prvú polku leta som už hádam mať ani nemohla. Okrem Žiaru a Ba sme stihli samé dve nocovať aj na našej chate, ktorá je v štádiu prerábania. Je asi 12 km od Žiaru. V jeden deň sme tam prišli s vrecom jedla a na ďalší deň sme šli domov (bez toho jedla), teda k nám a po vlastných. Síce bolo mrte teplo, ale my sme si privstali a do ZH sme to dali asi za 3 hodiny? Pri spomienkach na túto noc sa ešte teraz smejem. Grilovanie mäsa nám trvalo asi hodinu namiesto 15 minút, spali sme na rozloženom gauči, z ktorého trčal celý koniec, lebo dve mestské trubky to nevedeli roztiahnuť, jedli sme asi za 4 ľudí a vždy, keď sme boli tak plné, že sme mysleli, že do seba viac nenatlačíme išli sme sa prejsť a potom sme pokračovali a cpali se ďalej. Spravila mi aj s'mores! (niet nad americký týždeň v Lidli práve v tej najvhodnejšej dobe)
Poohovárili sme spolu celý systém, svet, galaxiu, všetko. Sťažovali sme sa sebe navzájom, podporovali sa, riešili svoje problémy. Blbli ako malé deti, chodili po Eurovei s pol litrovým mliečkom a kúzelnou slamkou namiesto predražených blaváckych smoothies, spievali sme si (duety s ňou sú také perfektné), cheatovali sme a prežierali sme sa spoločne, plakali sme, keď sa jej pobyt na Slovensku pomaly krátil.

Len ona ma vedela v Bratislave privítať tým, že mi do zadku hodila balík ďatlí, o ktorom vie, že ho milujem! Len ona sa dá kúpiť bubbleology čajom, keď na mňa nemá nervy, len ona mi môže povedať aj tú najurážlivejšiu vec na svete a neurazím sa, len ona mi ničí gramatiku rok pred maturitou, len ona ma naučila pred 2 rokmi na instagram a teraz na snapchat, len ona si rozumie s mojimi rodičmi rovnako dobre ako ja, len ona je to najúžasnejšie dievča pod slnkom hneď po mne.. Nie, samozrejme, že je predo mnou.

A viete čo ešte bolo super? Keď sme boli dve exotky v meste plnom ľudí, ktorí nosia rovnaké veci, nebola som jediná, ktoré chceli babky kúpať v svätenej vode!


Stále mi v hlave bliká, ako sme spolu spievali "Wake me up when September ends" a obe sme sa rozplakali, lebo naše spoločné prázdniny sa uchyľovali ku koncu. Leto nám utieklo tak rýchlo ako keď sa vám piesok presype cez prsty...
Dokázala by som tu o našom lete vypisovať ohromne dlhé litánie, preto si myslím, že najlepšie bude ukázať vám aj niekoľko fotiek,

A DAY IN PRAGUE

23. ledna 2015 v 17:02 | MišeL Stone™
Sľúbila som, že sa k tomu raz dostanem! Dobre, návšteva Prahy bola asi v novembri, ale to nemení nič na tej veci, že som to konečne dokončila.. Zabralo mi to asi 10 minút.. Takže, toto je môj prvý pokus o amatérske video zahŕňajúce návštevu iného štátu :D

PRAGUE

7. prosince 2014 v 15:30 | MišeL Stone™
Alohaa!! Konečne som sa dostala k pretriedeniu a následnej úprave fotiek z Prahy, bolo ich okolo 500, ale skutočne slušne som to zredukovala na týchto pár, haha. Ak sa mi niečo podarí zostrihať, tak neskôr nahrám aj video, ale nič nesľubujem./sú, alebo lepšie povedané- budú, na ňom nejaké momenty z Prahy, ktoré sa mi páčili a chcela som ich zachytiť aj vo videu/.

Pre dievča z malého mesta ako je moje bydlisko je návšteva veľkého mesta ako je Praha skutočne kúzelná! Veľké a historicky významné budovy so svojimi príbehmi, kopec ľudí a všetky svetielka, ktoré v noci rozrušujú tmu. Nádhera, jednoducho atmosféra na nezaplatenie. V priebehu 3 dní a 2 nocí, ktoré sme strávili v tomto úžasnom meste sme toho pomerne dosť pochodili. Všetko som si pekne zdokumentovala kvôli tomu, aby som sa o svoj zážitok mohla podeliť aj s vami :)

AUSCHWITZ- BIRKENAU

29. října 2014 v 19:53 | MišeL Stone™
Dnes mám pre vás pripravený článok, ktorý je odlišný od tých, na ktoré ste pri mne zvyknutí. Takže nie, dnes to nebude žiaden outfit, dnes sa s vami chcem podeliť o svoj zážitok zo školskej exkurzie do Osvienčimu.

Už ako mladšia/menšia (asi tak 3 roky dozadu) som zvykla stávať s niekoľkými svojimi spolužiakmi pod jednou z tematických násteniek nachádzajúcich sa u nás na škole. Konkrétne táto nástenka bola plná fotiek z exkurzie do Osvienčimu, a možno to vyznie drasticky, ale hľadiac na ňu som sa už vtedy nevedela "dočkať" toho, kedy budem konečne aj ja dostatočne veľká a budem mať šancu vidieť všetko na vlastné oči. II. svetová vojna, Hitler, koncentráky, ... Toto všetko ma jeden čas začalo až príliš zaujímať, dokonca som si prečítala aj knihu od Nelli Veselej (bývalej profesorky ruského jazyka nášho gymnázia), ktorá ako dieťa strávila 4 roky v koncentračných táboroch.

Minulý týždeň v utorok konečne nadišiel deň exkurzie do Osvienčimu /v rámci nej sme mali šancu prezrieť si aj Brezinku- Birkenau/. Odchod sme mali už ráno o piatej a cesta nám trvala asi 5 hodín. Po príchode do Osvienčimu sme onedlho dostali slúchadlá a prístroj, vďaka ktorému sme počuli slová našej sprievodkyne aj v prípade, že sme nestáli hneď vedľa nej. Veľmi sa mi páčil tón jej hlasu, ktorým všetko prednášala. Bol tichý, smutný ale dôrazný. Veľmi sa hodil k tomuto miesto a celú prehliadku to len vylepšilo. Pochodili sme toho celkom dosť, avšak mrzí ma, že sme toho nepochodili ešte viac, a to aj napriek tomu, že pohybovanie sa po mieste, kde umrelo tak nespočetne veľa ľudí mi naháňalo zimomriavky.

Celú prehliadku som mala foťák v rukách, aby som ho mohla "tasiť" pri každej príležitosti. Počasie nám síce vyšlo (bolo slnečno, celkom teplo, nefúkal vietor), no mne osobne to až tak veľmi nevyhovovalo. Hmlisté a zamračené počasie by dotvorilo tú pravú pochmúrnu atmosféru, ktorou tieto priestory síce prekypovali, ale také pocity bez pomoci počasia foťák nebol schopný zachytiť.

OSVIENČIM:
"Uvítací" text, ktorý v preklade znamená "Práca oslobodzuje".. To je ale irónia, však?

HOLIDAYS 2014 IN GREECE

12. září 2014 v 9:12 | MišeL Stone™
Dovolenka v Grécku- to ste si už mohli vyvodiť z názvu článku/postu. Tento post bude trošku odlišný od tých, na ktoré ste pri mne zvyknutí. Tentokrát to nebude post s 3 riadkami textu a pár fotkami outfitu, dnes sa chcem viac rozpísať a podeliť sa s vami o svoje zážitky, ktoré možno nie sú nijak svetaborné, ale ja som za ne veľmi vďačná.

Úprimne, nebudeme si klamať. Leto 2014 stálo fakt za prd. Vonku vkuse len pršalo, človek sa nemohol ani len poriadne prejsť bez toho aby nezmokol- a to ani nehovorím o korčuľovaní, behu a ďalších aktivitách, ktoré sa praktizujú vonku. Leto som prakticky presedela doma a prefotila na chate, kým sa to ešte dalo. Korčule som si užila len cestou do fitka a späť- a aj to som vždy zmokla + korčuľovanie po mokrom chodníku si vyžaduje maximálnu sústredenosť, opatrnosť a šťastie. Chce to aj trošku odvahy a hereckého nadania, pretože uhrať niektoré "skoro pády" je obzvlášť zložité.

Rodinnú dovolenku sme moc neriešili. Sme zvyknutí užívať si pár prázdninových dní v kruhu rodinných priateľov niekde mimo Slovenska, no toto leto boli kruhy maximálne zúžené, pretože sa k dovolenke nik nechcel pripojiť alebo mal iné plány. Bol to dosť nezvyk, pretože sami ako rodina sme snáď na dovolenke ešte ani neboli.

Správa, že sa rodičia pozerajú po nejakej dovolenke pár dní pred začiatkom školského roka ma ohromne potešila. Posledný augustový týždeň sa mi nikam nechcelo.. Predsa len ísť na týždeň do raja, tepla a voľna a potom sa vrátiť do reality/školy zo dňa na deň, takto "premrhať" posledných 7 dní, keď sú ešte všetci neškolopovinní./ A teraz k tej pointe- prvý školský týždeň mi jednoducho znel oveľa lepšie. Jednak načasovanie je úplne super, pretože predĺženie si prázdnin takýmto spôsobom sa mi veeľmi zapáčilo a na druhej strane mi už bolo celkom jedno či pôjdem do školy zo dňa na deň, keďže som už na to bola psychicky pripravená.

Dovolenka sa vybrala, zostávalo sa už len pobaliť a potom sa pomaly oddať poslednému letnému týždňu /v tomto prípade asi prvému za dlhú dobu, keďže o počasí sme sa už "bavili"/. Prekvapivo som bola pobalená ako prvá z rodiny. Na každý deň iný outfit, ktorý by som vám mohla aj pofotiť- žiadny lesík, modré dvere, neznáma budova a ďalšie ohrané miesta, ktoré sme tu mali už 1000 krát.

Do Bratislavy na letisko sme odchádzali o pol piatej v pondelok ráno. Všade bola tma a chlad, musela som si z domu do auta vziať hrubú ružovú deku aby som cestou nezamrzla,/a že leto pche/.. Cca hodinu a pol cestovania z tohto zapadákova do hlavného mesta Slovenska som chcela využiť na počúvanie The Beatles, prípadné dohnanie spánkového deficitu- šla som spať asi o 23tej hodine a vstávala som o 4tej. /5 hodín je pre mňa moc málo na to aby som dokázala fungovať v normálnom režime/. Namiesto The Beatles a spánku som celú cestu prekecala s ocinom. Ako jediná som zostala pri zmysloch, pretože bráško a mamina radšej pozerali z okna a počúvali hudbu. Bolo mi ľúto zachovať sa tiež tak ignorantsky, /prepáčte rodinka/ a nechať ocina šoférovať v takej tme samého, bez slova.

Na letisku čas ušiel strašne rýchlo, onedlho sme už mohli nastúpiť na lietadlo a letieť do teplých krajín. Počas letu som pozerala do mobilu a zvyšok času som prespala. Po vystúpení z lietadla nás všetkých ovalila horúčava a rovno do tváre sa nám škrerilo slniečko. Konečne som vedela aký je to pocit. V hoteli sme sa dopracovali na recepciu, kde sme si počkali na náramky /mám ho na ruke doteraz a zatiaľ sa ho ani nehodlám zbaviť/. Vedľa recepcie bolo skromné "fitko", ktoré ma hneď zaujalo a povedala som, že sa tam vrátim. Začula to jedna animátorka, ktorá ma upozornila na jej hodiny aerobicu- mala na starosti niektoré športové aktivity, na ktoré bol hotel zameraný /hlavne kvôli tomuto zameraniu mi to strašne vyhovovalo. Preležať celý deň na pláži, otáčať sa za slnkom a tak.. To jednoducho nie je moja predstava kvalitnej dovolenky, ja chcem/potrebujem byť v pohybe./

Prvý deň ušiel dosť rýchlo- zabývali sme sa, poskákali vo vlnách, zabehala som si aj s bráškom, odskúšala fitko a večer sme si pozreli program animátorov. /na všetkých animátoroch bolo viac než očividné, že ich práca baví a nič nerobili len preto, že museli. Toto sme na nich všetkých s rodiči a bráškom obdivovali celú dovolenku. Mali jednoducho skvelý prístup ku všetkému, čo sa tam dialo./ Počas pobytu v Grécku som sa zúčastňovala aerobicu, aquagymu, strečingu /presnejšie 2x a doteraz ľutujem, že som tam nezačala chodiť skôr/, animátorských programov /ktoré boli vždy skvele pripravené/, naučila som sa držať tenisovú raketu /sem-tam pri troche šťastia dokonca aj odraziť loptičku/, obzerala som fešných Grékov, ochutnala úžasné jedlá, behala som, "fitkovala", fotila outfity /či už s tatom alebo so statívom/, čítala som si na pláži, na izbe som sa počas voľného času učila angličtinu /cez leto som si dala predsavzatie dokončiť 2 diely knihy pre samoukov, poriadne staré knihy s posluchmi na 4 kazetách/, ... Taktiež nechýbalo kopec smiechu, vtipných situácii. Človek sa proste ani nemal kedy nudiť. Okrem hotelového programu sme si mohli vybrať aj nejaký z ponúkaných výletov. Najviac nás s ocinom zaujali Atény. Ako sme sa zhodli- bola by poriadna blbosť byť od nich tak 230 km a nenavštíviť ich, pretože koľkokrát v živote im ešte budeme tak blízko? V stredu sme si teda privstali /o šiestej hodine miestneho času/, naraňajkovali sa a opustili hotel na celý deň. Cestou do cieľa sme sa zastavili pri Korintskom prieplave, pofotili sme sa. V Aténach sme si prezreli ulice, Akropolu, videli sme miestny parlament a tatino mi nafotil outfit. Celý deň som bola odetá v čiernom čarodejníckom klobúku, retro šortkách a šifónovom crop-tope. Opäť som bola bledá a zakončila som to červeným rúžom- outfit čakajte v blízkej dobe na blogu. Výlet sme si obaja veľmi užili, cestou na hotel sme spolu rozoberali témy typu nesmrteľnosti chrústa a späť sme sa konečne vrátili akurát na večeru o 19:30.

Počas jednej noci sme mali otvorený balkón, čo sa mi veľmi vypomstilo, pretože posledné 3 dni dovolenky som smrkala ako slon a čím ďalej, tým viac som podliehala chorobe, celé to zaklincoval karaoke večer. Keď som dospievala úplne som stratila hlas. Bolo mi strašne ľúto, že takmer všetky z ponúkaných pesničiek som poznala a už niekoľkokrát spievala a kvôli chorobe som sa na nič nezmohla. Pesnička, ktorá vyšla na mňa mi bohužiaľ nevyšla. Veľa z nej som vynechávala, avšak najkrajšie bolo, že ďalší Slováci, ktorí tam prišli s nami sa postavili a išli mi pomôcť. Bol to neskutočný pocit- a za to im všetkých veľmi ďakujem!

Všetko sa skĺzlo fakt neuveriteľne rýchlo. Vôbec sa mi z Kalogrie nechcelo domov. Koniec leta, škola, hnusné upršané počasie a mnoho ďalšieho čo sa mi vôbec nepáčilo a nechcela som sa k tomu opäť vracať. Avšak všetko pekné raz končí /vraj preto aby mohlo začať ešte niečo krajšie/, a tak sme chtiac či nechtiac museli nastúpiť do lietadla domov. V lietadle som sa opäť učila angličtinu, pokračovala som v tom aj cestou domov. Dokončila som to, splnila som svoje predsavzatie a dokončila som to, čo som si zaumienila, aspoň nejaký dôvod na radosť po príchode sem. Nanešťastie som si z Grécka neodniesla len pekné spomienky ale aj chrípku/nachladnutie alebo ako to nazvať. Prvé/dovolenkové predĺženie prázdnin o týždeň sa mi veľmi páčilo, ale toto druhé predĺženie by som radšej vynechala... Byť doma sama, cítiť sa úplne nanič, nemať hlas, nehýbať sa a len ležať- vôôbec sa mi to nepáči!

Toto všetko bol pre mňa len ďalší dôkaz toho, že človek si dokáže užiť dostatok zábavy aj bez toho aby sa niekde sťal a nevedel o svojej existencii. Ja osobne uprednostňujem triezvu zábavu a za nič by som ju nevymenila. Dúfam, že budúce leto bude lepšie ako toto- minimálne čo sa týka počtu stupňov. Jediná vec, na ktorú sa nemôžem sťažovať bol tento nanič opísaný týždeň v Grécku /pretože ani milión slov neopíše vaše skutočné pocity, človek by to musel len zažiť aby pochopil/. Bola to tá najlepšia dovolenka. Ďakujem všetkým ľuďom, ktorí sa na tomto skvele strávenom čase podieľali, vďaka vám všetkým som prežila tú najkrajšiu dovolenku.

Po tomto dlhočiznom vyliatí srdca mám pre vás aj "zopár" fotiek, ktoré vám aspoň trošku priblížia prostredie, v ktorom som sa koncom leta zdržiavala :)
začneme záberíkmi z lietadla. /ďalšie fotky nájdete v celom článku/

BRATISLAVA 25th JUNE 2014

26. června 2014 v 18:25 | MišeL Stone™
Včera sme boli na koncoročnom výlete spoločne s triedou. Výlet sám o sebe nebol nič extra- boli sme v botanickej záhrade, v parlamente (btw politiku nenávidím, ale ich rokovania stoja za to) a nakoniec najzaujímavejšia časť výletu- AVION (aj keď lepší je Aupark, Eurovea, vlastne skoro všetky ostatné nákupné centrá v Blave).

Tento krát mi však bolo miesto, kde nás vysadia ukradnuté, pretože aj tak som moc neplánovala behať po obchodoch. Najkrajšia časť tohto nezaujímavého výletu, ktorá ho spravila úplne úžasným bolo stretnutie sa s mojou milovanou dvojičkou, ktorá žije práve v Bratislave. Vidíme sa len raz za čas.. Presnejšie raz za rok, keďže asi toľko krát som do roka v Bratislave. Miška je úžasný človek, ktorého úplne žeriem a je mi neskutoćne ľúto, že musí bývať tak strašne ďaleko :'(

Stretli sme sa najskôr ako to bolo možné. Aj napriek tomu, že som pôvodne nemala v pláne nakupovať, konečne som si kúpila nové plavky, a kým som si konečne vybrala tie správne, Miška ma počkala neďaleko od kabíniek. Je to skvelý pocit, keď po roku môžete konečne objať tak blízkeho človeka, akým mi je práve ona.

Z Avionu sme vystrelili ešte predtým ako zaćalo pršať, porozprávali sme sa a pofotili. Keď začalo poprchať, tak sme sa vrátili spôt a skončili sme (nečakane) v ďalšom obchode, kde som si zase niečo kúpila. (Najlepšie sú neplánované nákupy, pretože vždy, keď ich plánujem, tak si skoro nič nekúpim :D)

Naša hodinka a pol sa nám veľmi rýchlo skončila a v poriadnom lejaku som musela opustiť tú krásnu brunetku, ktorá za mnou merala cestu do Avionu. Už tak na mňa museli všetci čakať.

Je dosť smutné, že zase nevieme, kedy sa nám naskytne nejaká príležitosť vidieť sa. Prečo sme po svete tak divne roztrúsení a nemôžeme byť na blízku ľudí, na ktorých nám záleží?
Fotka z botanickej záhrady

Ale obdivuhodné je, že som nespadla! :D

Miška už blog nemá, preto mi prosím spravte radosť, a aspoň ju follownite na instagrame :) - http://instagram.com/krsiatko
S ňou <3

10428517_10201400635177117_297818758783975963_n.jpg (640×640)
Túto fotku som jej šlohla z instagramu

A nakoniec NEW IN z Blavy. Kúpila som si plavky- Tezenis, čierne triko- H&M, sponky, sukňu a snapback- Tally Weijl a náušničky s ružičkami sú od Mišky :3

Budapešť

2. prosince 2013 v 17:09 | MišeL Stone™
Minulý týždeň sme sa konečne dostali niekam mimo Slovenska! Naša škola je geniálna v tom, že odmieňa mimoškolskú činnosť študentov. Za projekt, do ktorého sme sa zapojili s kamarátkou (môžete nám poslať hlas) sme sa zúčastnili tripu do Budapešti. Šli sme len jedným autobusom, aj tak nás nebolo nejako extra veľa. 2 dni chodenia a jedna noc na hoteli sa nám určite zachovajú všetkým v pamäti. Výlet sme si užili aj apriek veľkej zime, pochodili sme pamiatky, boli sme v Zoo a aj na nákupoch. Dva pokojné dni plné prechádzok a navyše bez školy, hurá.


1. DEŇ
Ráno sme sa o pol siedmej stretli pred školou a vyrazili sme.

CESTA:
Milujem cestovanie busom. A to, keď sedíte so super človekom, s ktorým môžete prebrať čokoľvek vás napadne + počúvať super songy.
1465227_660233097330492_937168850_n.jpg (960×720)
Toto je môj človiečik.

TRIP:
Vystúpili sme z teplého autobusu do studenej Budapešti. Nevadí. Chodili sme po pamiatkach, po meste a nakoniec sme sa ubytovali a dali si večeru. Večera bola obsiahlejšia ako obed. Nechcem si ani predstaviť ich obedy, fúh. Ďalej sme len tak chillovali na izbách.
Bolo to tam fakt krásne.

Kiežby sme niečo také mali aj na Slovensku.

Pohľad z diaľky.

Pohľad z diaľky 2.

Keď sme sa priblížili.

Pohľad z blízka po druhýkrát.

ANONYMUS

Fotenie cez okienko,

Neskutočné budovy.

Zástup ľudkov.

Obedňajšia prestávka.

Svetielka.

Kostol.

Mostík.

HOTELOVÁ POHODKA:
1471806_660760367277765_948298356_n.jpg (539×960)
Satan som.

2. DEŇ
Naraňajkovali a zdekovali sme sa z hotela. S batožinou sme sa trepali asi 15 minút, kým sme sa dostali ku autobusu. Tá neskutočná radosť, keď dôjdete do cieľa, kde je teplo a môžete si oddýchnuť, fakt best! Na pláne boli ďalšie pamiatky a nakoniec sme boli na nákupoch v nákupnom centre.
Schodíky.

Schodíky po druhýkrát.

Keď niekoho fascinuje okno v kostole.

Tam by bola super svadba!

ZOO:
Sovičky.

Fúh, bála som sa.

Leňochod. Chcem také domooov.

Leguán.





Kuk.

Hlavičky.

Bye, bye

S Kalim žijem svoj sen

16. listopadu 2013 v 23:05 | MišeL Stone™
Ten pocit, keď stojíte vedľa človeka, ktorého zbožnujete a vkuse sa dopujete jeho pesničkami. Je to niečo neopísateľne silné- chcete od radosti plakať, a želáte si, aby to trvalo večne. Pár mesiacov po koncerte v mskc u nás v Žiari sa tu Kali znova zjavil. O tom, že nás sem príde poctiť svojou návštevou sme vedeli s kamarátkou od leta, a už vtedy sme vedeli, kam 8. novembra pôjdeme. Náš dlhoočakávaný večer konečne nastal a my sme sa mohli vydať na svoju cestu za snom, znova :3 Koncert sme si naplno užili a hltali sme každý Kaliho nádych a každé slovo, ktoré mu vyšlo z úst. Jeho koncerty vždy stoja za to! Bol to fakt neskutočný večer, mala som pocit, že som opustila realitu. S Kalim proste žijem svoj sen.
A tak sme sa nechali odofotiť :)

S Lucinkou :)

Trochu rozmazaaná s Čičom :)

Jedna s vysokým Peťom :)

A ako sa hovorí, TO NAJLEPŠIE NAKONIEC :))))))))

KALI, ĎAKUJEM :3

Helloween party with Ben Cristovao

11. listopadu 2013 v 11:29 | MišeL Stone™
Trošku neskôr, no predsa to sem konečne dám. 31. októbra sme boli v miestnom kultúrnom centre, kde sa konečne aspoň trochu niečo začalo diať, nakoľko naše mesto je mŕtve, nezaujímavé a nudné.. Veľa ľudí sa na tejto Helloweenskej párty síce nezúčastnilo, ale to neznamená, že sme sa nemohli zabaviť, práve naopak. Bena som nikdy moc nemusela, ale predtým ako prišiel do tohto zapadákova som si vypočula aspoň pár pesničiek od neho, aby som ho tam zniesla a celkom dosť som si ho obľúbila.. Poriadne sme sa vyskákali.. Keď Ben zišiel z pódia, tak sme ho vyobjímali a taktiež sme sa s ním fotili. Bohužiaľ nezaspieval našu fav pesničku fcking problem, a tak sme ho museli prosiť aby nám náš ringtón zarrapoval po svojom vystúpení.. Musela som ho doprosovať, mrkať naňho očkami a niekoľkokrát poprosiť, ale stálo to za to :D

Dokopy len pár nôh (FOTKA: DUPE)

484768_228542787305760_409728363_n.jpg (960×637)
Upírka a Zombie :3 (FOTKA: DUPE)

2548_228998440593528_588060875_n.jpg (960×637)
Keď Benny začal (FOTKA: DUPE)

578434_228998383926867_1817000457_n.jpg (960×637)
A pokračoval (FOTKA: DUPE)

A nakoniec aj fotka s Benom :3

Holidays in Africa

4. září 2013 v 16:48 | MišeL Stone™
Tento rok som si dovolenku mimoriadne užila. Vybrali sme sa do Mahdie v Tunise (Afrika). Bolo tam neskutočne úžasne.. Ani chvíľu som sa tam nenudila- hlavne preto mi táto dovolenka tak strašne moc chýba. Dala by som takmer všetko za to, aby som sa tam mohla vrátiť. Animátori, pláž, jedlo, ľudia.. Všetko bolo úžasné. Aj program sa mi veľmi páčil. Bola som vďačná aj za možnosti cvičenia- aerobic, water gym. Prebiehali tu aj kurzy salsy. Hral sa voleyball, vodné pólo. A bolo tu množstvo ďalších aktivít. (minigolf, tanec, diskotéky, večerné predstavenia animátorov)
Ocino stihol nafotiť areál ešte predtým, ako sa to tam zaľudnilo.. Je to okolo piatej ráno :)

Strašne mi to chýba :/

A tak sa začalo narcistické fotenie :D

A pokračujeme :D

Kukuk :D

Zábava :)

Wanna get back :/

:)

Ocino fotil z terasy cez obedy :)

:)

Chcem more :/

:)

Nice :)

:)

:)

:)

:)

:)

Boli sme na Mexickej večeri :3

Večerný program :)

Tančeky :)

A pokračujeme :)

Ocino fotil :)

Perfekto :3

Vedel fakt mrte veľa jazykov.. :)

Showman už odmala :)

Chcelo sa mi fotiť.. konečne :D

:)

Fotka s obľúbeným animátorom :)

:)

:)

More, more :D

:)

:)

:)

:)

:)

Waves :3

Súťaž :)

Vyhral :)

Krpec, ktorý mi dal kvietok :)

Cicaaa :)

:)

Vykrajované melóniky.. Miss it!

Letisko :'(

Bye, bye.. Chcem ísť späť.. Ihneď.. :'(

A AKO STE LETO PREŽILI VY? :)

Zoo Zlín

28. srpna 2013 v 10:35 | MišeL Stone™
Koncoročný výletík.. Staré, ale to nevadí :)

Boli ste už niekedy v Zlíne? :) Ako sa vám tam páčilo? :3

City fest 2013

11. srpna 2013 v 11:43 | MišeL Stone™
V tomto mega nudnom meste, kde sa takmer nič nedeje sa včera konečne aspoň ako tak niečo diať začalo. Mali sme tu každoročne usporiadavaný city fest. Bola som šťastná, že sa ho môžem prvý krát zúčastniť, pretože nanešťastie každý jeden rok odchádzame na dovolenku v takom termíne, že ho nikdy nestihnem. Tento rok sme si to trošku vymenili a tak som konečne mohla niekam vypadnúť.. Za poriadnu zmienku stál asi len začiatok programu- Moja reč, Dara Rolins... ktorý som samozrejme zmeškala.. Nechcelo sa mi tam ísť už o druhej.. Dostavila som sa až o ôsmej a onedlho začala spievať Katka Knechtová. Táto ženská má fakt geniálny hlas. Bola radosť ju počúvať. Min. polovicu city festu sme presedeli na lavičke. Ku koncu sme už stáli s rodičmi a sledovali sme Kreyson- títo chlapíci to fakt dali na jedničku. Ich spevák má neskutočný rozsah hlasu. Fakt sme sa zabavili, konečne :)

16284_610706088949860_1393245582_n.jpg (960×720)
Ospravedlňujem sa za kvalitu fotky- fotená mobilom.. :)

Pretože sny sa môžu stať skutočnosťou! (KALIHO "KONCERT")

27. května 2013 v 14:05 | MišeL Stone™
Poznáte ten pocit, keď si niečo neskutočne želáte a potom máte možnosť prežiť svoj sen? Asi 2 mesiace dozadu som si kúpila lístok na koncert, kde mal vystupovať Kali.. S mojou kamarátkou sme stále odpočítavali dni do toho osudného dňa, kedy sa nám splní náš veľký sen- stretnúť Kaliho a vypočuť si jeho tvorbu. Kaliho hudba si so mnou prežila veľa, vlastne ja s ňou. Kaliho texty ma veľmi veľa naučili, našla som sa v jeho vetách a jeho povzbudivé slová mi po večeroch utierali slzy. Jeho hudba ma toho naučila skutočne veľa- užívať si pekné chvíle, spomínať na pekné chvíle, prestať sa trápiť a ísť ďalej, aj napriek zlému obdobiu veriť v čo najskorší príchod toho pekného, byť si vedomá toho, že všetko zlé je na niečo dobré.. A veľa iných múdrych viet, ktoré sa nachádzajú v jeho skvelých textoch. Som šťastná, že pri výbere hudby som narazila práve naňho, pretože nemám ani najmenšiu chuť to ľutovať a som rada za takého úžasného rappera ako je on!

PRÍPRAVA NA KONCERT:
Dlho som uvažovala, čo si obliecť, ako sa namaľovať, ... Nakoniec to síce nebolo nič extra výnimočné, ale podstatné je, že som to stihla :3
***
***

KONCERT:
Kali prišiel do nášho prťavého mesta a spravil show ako sa patrí! Zahral síce len pár pesničiek, ale podstatné je, že vôbec prišiel do tohto zadku sveta/mesto-dediny. Chodil po pódiu, odrappoval svoje piesne, podával ruky fanúšikom- keď sa dotkol tej mojej, nechcela som ho púšťať a jeho dlaň som poriadne stlačila.. Chveli sa mi nohy od pocitu, že konečne vidím a počujem tohto chlapa live! Natáčala som celý koncert, skákala som a užívala si večer naplno! Po celej show sa Kali fotil so svojimi fanúšikmi.. S kamarátkou sme nedočkavo stáli v rade a tešili sa na náš spomienkový "obrázok" s naším hrdinom. Stalo sa a náš sen sa stal skutočnosťou!
Túto fotku sme plánovali spraviť už odvtedy, ako sme si kúpili lístok.. TADÁM! VYŠLO NÁM TO! :3

:3 zažiť ešte raz!!!!

ĎAKUJEM ZA ÚŽASNÚ SHOW, ÚŽASNÝ ZÁŽITOK, ÚŽASNÉ SPOMIENKY AÚŽASNÉ FOTKY S TÝMTO FEŠÁKOM! :33

Bratislava- 3. máj 2013

4. května 2013 v 21:29 | MišeL Stone™
Po sto rokoch som znova navštívila hlavné mesto Slovenska.. Boli sme s triedou na jednej výstave. Tá ho by banestojí za reč. Koho by bavili kecy o kvetinkách?
Lucka, Mirka, ja :)
Always sisters :3
Mirkina rastlinka :D

Podstatné je, že som sa po roku stretla s mojou dvojičkou. Stretli sme sa na našom obvyklom mieste- v Auparku. Milujem ju! Je to úžasný človek, s ktorým sa nikdy nenudíte a nikdy by ste ju nechceli stratiť. Každý z nás má na svete svoje dvojča. Ja som mala to šťastie a našla som ho :)
Crazy :*
Kačkaa :D
Just smile :)
Because I love you :3
Aspoň jednu normálnu fotku máme :D Na ktorej sa neksichtíme :)
Kuk :)
WHAT? :D
We love each other that's all :)
A little bit crazy :)
Môj Spiritko :3
Hovorím: "Ešte jednu fotku s objatím" :) Miškina predstava- "Chce ešte objať" Realita: "Nevidno mi tam mašličkuu" :DD

A aké ponaučenie vyplýva z tohto fotočlánku? Vážte si ľudí, ktorých milujete, nie každý má to šťastie a má niekoho, s kým môže tráviť svoj čas a zverovať sa mu so svojimi problémami. 2. Taktiež nemá každý to šťastie, aby jeho "spriaznená" duša vždy po jeho blízku.. Preto si vážte čo máte, pokým to nestratíte.. Potom je už neskoro.

Týmto chcem povedať, že milujem všetky svoje kamarátky, ktoré sú tu vždy pre mňa! Nebudem vás menovať, viete o sebe:)

Mishell

Poland--> Krakow

7. prosince 2012 v 16:43 | MišeL Stone™
Boli sme na školskom výlete v Krakowe, bolo nám úžasne, tomu verte :) O môj skvelý zážitok by som sa s vami rada podelila v tomto článku, v ktorom budú prevažovať hlavne fotky...

1. DEŇ (odchod zo Slovenska, soľná baňa vo Wieliczke, rozchod v Krakowe, ubytovanie v penzióne, večerný rozchod v nákupnom centre)

Cesta:
Počas prestávky na nejakej pumpe :D (fotila to naša pani profesorka)
S Luckou sme sa fotili Mirkiným foťákom :D

Wieliczka:
Vo Wieliczke :) (fotila naša pani profesorka)
Kým sme čakali na špeciálny výťah, ktorý nás vyvezie z bane na povrch Zeme :D (fotila Kika)

Príchod do Krakowa:
Tato sme chodievali vždy, keď sme išli na námestie, krásne "romantická" prechádzka, čo vám poviem :D
Toto u nás len tak nevidíme :D je to krásne, keď na námestí vidíte koč a koníkov.
***
úplne som si zamilovala tie krásne ulice :)
***
***
***
***
smejo :D cestou ku miestu, kde sme sa mali po rozchode stretnúť...
***

Penzión:
Moja krásna spolubývajúca :*
Narcisy :D

Večerný rozchod v nákupnom centre:
Po večeri sme sa znovu vrátili do mesta, ale bez učiteľov, len ako veľká skupinka študentov v rôznom vekovom rozhraní, bola to sranda, boli sme najmladšie.. :D Išli sme do Galerie Krakowska, kde sme sa ponevierali po mnohých obchodoch, ktoré nájdeme aj u nás na Slovensku a v Česku- Terranova, New Yorker, Zara, H&M, atď.
Fotila Mirka, pretože ja som svoj foťák nechala v penzióne :D
my dve:*

Okolo štvrť na jedenásť sme sa všetci stretli a potom sme išli znova do penziónu, kde sme sa veľa rozprávali a sedeli sme na zemi pred izbami.

2. DEŇ (mesto, pamiatky, rozchod, odchod domov)

***
***
***
Panoráma :)
***
Kika :)
Panoráma :)
Superfotogenický holub :D
***
***
Nechápem doteraz, prečo prenášali tie stoličky :D
Ksichty :D
***
***
Zvon prianí :)
***
***
***
***
***
***
***
***
***
Megamoderné sviečky v židovskom kostole :D
***
Nikde nevidíme toľko holubov ako v Krakowe! A ešte k tomu vás ani nenechajú najesť, budú vám chodiť po stole.. ;)
***
***
***
Proste som mala dobrý nápad na fotku :D Fotku fotil Andrej :)
Toto dievčatko spievalo na námestí, úžasná bola! :)
***
***
FUCK OFF
Panoráma :)
S ňou :*
***
kúsok rozmazaná, ale pamiatková! :) Ľúbim ju ako svoju sestru! Poznáme sa už takmer 9 rokov :*
***
Keď na vás čaká váš autobus ;(

ĎAKUJEM NAŠEJ ŠKOLE ZA SKVELÝ VÝLET, SAMOZREJME AJ ĽUĎOM, KTORÍ TU BOLI S NAMI!

Jarmok piatok&sobota

14. října 2012 v 20:22 | MišeL Stone™
Úplne úžasné.. Milujem jarmok! Tento rok už snáď lepší byť ani nemohol. Stánky síce neboli ničím výnimočné a pútavé, ale záźitky na kolotočoch a mimo nich boli skvelé! Milujem ten pocit, keď mám nohy v lufte, nestojím na pevnej zemi- voľnosť? Aj tak sa to dá nazvať. Alebo ten pocit, keď ste dole hlavou a svet vidíte naopak. Je to famózne, neopísateľné, keď vám v žilách namiesto krvi prúdi adrenalín a bojíte sa toho, že z niekade odletíte- hlavne, keď je k tomu vonku tma a kolotoč vydáva zvuky, ktoré by za normálnych okolností vydávať určite nemal.. Milujem to! Na jarmoku by som dokázala byť každý jeden deň- nie kvôli burčááku, medovine a iným alkoholickým sračkám nápojom, no kvôli kolotočom, slobode a skvelým ľuďom, s ktorými som si jarmok maximálne užila! Ďakujem vám :*
Nejaké videá s najlepšími atrakciami:
Move it- skvelý, totálne.. Najprv ma nebavil, ale potom, keď som na ňom bola 2. a 3. krát, tak som si to maximálne užívala...
Extreme- tam som nahovorila kamarátkinu maminu a šiel aj jej otec. Psychoo to bolo, jej mamina hovorila, že ma zabije, ale nič sa mi nestalo :D
Break dance- kolotoč, na ktorom si otrieskate hlavu.. :D

Škoda, že sa mi nedá nájsť Xtreme, ten bol tiež super. Dúfam, že budúci rok to bude podobné <3

Chorvátsko- Všetko raz končí

20. srpna 2012 v 15:46 | MišeL Stone™
Tak a toto je koniec fotiek z Chorvátska :) Dúfam, že ste sa vžili do fotiek a užili ste si Chorvátsko so mnou :)

Chorvátsko-NEMIRA- 1. DEŇ

11. srpna 2012 v 20:38 | MišeL Stone™

Heeeyy, hello <3

1. července 2012 v 13:52 | MišeL Stone™
Juhú, juhú.. dnes mám pomenej oddychový deň.. Je zložený z cvičeniaa (ráno, naobed, večer), upratovania, sedenia, pozerania filmov.. Zatiaľ som len cvičila a sedela.. Ale o chíľu si idem zacvićiť a budem pokračovať v pláne, kvôli ktorému som dnes nešla ani na chatu! Ináč, akoo prázdninujete? Ja sa mám celkom faajn, vćera sme boli na kúpalisku v Kremnici. Od zajtra začínam s novými cvičeniami a budem chodiť behávať. Beh síce nemám rada, ale už by bolo načase si ho trošku obľúbiť. Idem ja pokračovať! V blízkej dobe čakajte nové články a nový design, posnažím sa blogu viac venovať :)

7 hours with my twin! (Dvojička z internetu) <3

6. června 2012 v 21:57 | MišeL Stone™
2 Mišky.. Aj, keď sa nepoznáme najak extra dlho, cítime sa akoby sme sa poznali celý život.. Veď to poznáte, nie? Zoznámili sme sa prostredníctvom internetu, presnejšie vďaka blog.cz! Ale to je iný príbeh, to ako prebehlo naše prvé stretnutie si v prípade záujmu prečítajte tu- http://misel.blog.cz/1111/internet-spaja.. 4. Júna to bolo presne 7 mesiacov, čo sme sa nevideli. Ocino už 2. krát v priebehu 2 týždňov šiel na služobku do Blavy. Prvýkrát ma nevzal, ale teraz už musel.. Do kariet nám zahrala aj Miškina choroba, čiže sme mali hneď 5teho približne 7 hodín len pre seba! Kým sme sa dostali do Blavy cez tu zápchu, teda k Auparku, trvalo to!
Tu máte úryvok z môjho denníčku:
Pred Auparkom ma vysadil..volám asi 3x s Miškou., že kde som :D Presunula som sa po 5 min. k McDonaldu.. A ona hovori, že ma vidí, ja sa točím, jej nikde... Asi 3 minúty to bolo takto :D A potom, že ty trúba ja ti kývam :D A taká ruka z auta pri zastávke :D Objali sme sa a šli sme do Auparku.. Chodili sme ako blbé dokolečka.. Keď otvorili obchody pobehali sme :D Boli sme v rôznych obchodoch, dokonca aj v takom obchode, kde rifle stáli 124 euro! :D Na obede v Mekáči: dala som si McChicken, mňamkyy :D Je zabité sledovať veľkých pánov v obleku s hranolkami a hamburgerom :DD Poobede sme sa boli fotiť v sade, pri fontáne a potom pri osudnom Auparku. Prišla po nás Miškina mamina a boli sme u nich, hladkala som si Nelku.. Boli sme aj tam, kde sa ten chlap odstrelil, čo vylúpil banku..

ÚŽASNÝ DEŇ! ŠKODA, ŽE SKONČIL TAK RÝCHLO :/

A teraz fotky, o ktoré sa s vami proste musím podeliť! :D Momentálne by som síce mala pilne študovať geografiu, ale dávam si prestávku, pretože break človek proste potrebuje :)
***
***
***
***
***
***
***
***
***
***
***
***
***
***
***
***
Začal fúkať vietor a voda z fontány sa zachytila na mojich okuliaroch! A to som bola asi 5m od fontány!
***

ĽÚBIM ŤA :*

Blog mojej dvojičky- http://mishellkreys.blog.cz/

Prvý krát som pozerala hokej dlhšie ako 10 min! :D (+meme comicS)

19. května 2012 v 22:00 | MišeL Stone™
Viem, že budete odcudzovať, že sa mám hambiť a podobne.. Ale mňa to fakt nejak nebralo. Na námestí bolo veľko-plošné premietanie, tak som sa tam natrepala a našla som tam svoje kamarátky :D Všetci šťastní, že sme dali gól, len ja tam ďalej pijem krabičkový džúsik bez nadšenia :D Ale neskôr som sa do toho fandenia nejako dostala. Veľmi som nekričala, nemôžem teraz prísť o hlas.. V piatok spievam na námestí a keby som nemala hlas, asi by som sa rovno zakopala :/
https://fbcdn-sphotos-a.akamaihd.net/hphotos-ak-ash4/292122_414253241928480_100000314234328_1315722_684410251_n.jpg
:DDD
 
 

Reklama